Vyhrabané zo zásuvky

Ok. Tento obrázok s tým má menej, než menej spoločné. Ale nevadí. Nadpis hovorí za všetko, ale aj tak vám to poviem. Napísala som túto báseň, keď som mala 11 (t.j. pred 3 rokmi a dva mesiace). Preto hovorím, že je to naozaj vyhrabané. Iba sa divím, že som napísala v jedenástich niečo takéto, pretože sa mi to celkom páči. Haha.

Takže už asi nič viac nepoviem.

Azda len, že túto báseň chránia autorské práva.

Ďakujem, že ich rešpektujete a akceptuje.

The Breand

Sedela som v kúte izby,

plnila si svoje služby.

Smela som sedieť – mlčať

alebo za ostatnými kráčať.

Usmievala som sa tajne,

milovala som ho, to je hlavné.

Sedel ako socha na tróne,

v strede veľkej drahej siene.

Túžila som ale po jednom,

a keď tam sedela som

chcela som len domov vidieť,

svoj život žiť smieť.

Môj dom na vidieku,

preplávať prudkú rieku,

splývať s oblohou

a byť jeho túžbou novou.

Chápať dĺžku vesmíru,

užívať si trochu mieru.

Letieť ako vojny anjel

so mnou letieť by si smel.

Zoznam mojich tajných túžieb.

Na rany môjho srdca lieku niet.

Vyplniť si všetky tajné sny

a zažiť znovu to staré „my“.