Tvoja náruč

Internet

Moja poézia znovu útočí.

Chránia ju autorské práva.

Nie, dnes v noci ma neopúšťaj,

pretože zajtra ráno sa už nezobudím.

Mlieko mojej duše už ktosi vysal,

tak ma neopúšťaj dnes v noci, prosím.

O čom to je, keď píšeš básne,

o čom to je, keď so mnou neprehovoríš?

Možno sú to krásne básne, ale sú pre iné.

Sľúb mi, prosím, sľúb, že dnes ma neopustíš.

Nechoď, pretože už je toho na mňa priveľa.

Neopúšťaj ma, pretože počujem hlas mučenia.

Ostáva azda iba nepatrná viera,

a dážď slov umučenia.

Dnes v noci ma neopúšťaj,

pretože zajtra sa už neprebudím.

Vietor mi to už hlásal,

že zajtra rána sa nezobudím.

Veríš na dôveryhodnosť snov?

Never, pretože sa neplnia.

Zajtra ráno ma iba drž v náručí,

a popri tom odíď.

Nechaj mi tu tvoju náruč, to mi stačí –

skôr než sa budem musieť smrti pokloniť.