Before I die

Ach. No hej! Je to tak. Vždy keď sa pri jeho mene objaví zelená bodka, tak sa poteším. Ale postupom času sa zbavujem pocitu, že som sa do neho zamilovala. Alebo skôr, zamilovala. V minulosti. Dnes to takto nechcem brať. Nemám dôvod. Rozhodla som sa a svoje rozhodnutie nemienim zmeniť. Je to len na nás ako si náš svet vybudujeme a ja si ho budujem. Rozprávame sa o filmoch a seriáloch a mne to pripomína jeden moment (klik).

Neviem čo počúvam za hudbu, ale počúvam. Proste len počúvam neskončené melódie môjho srdca a premýšľam nad Glumom Fotkou.
Neustále hovorím, že mi je všetko jedno. A keď sa pozerám spätne, tak si uvedomujem, že v sktuočnosti mi to vôbec jedno nie je.

Som závislá...

...hlavne na nepodstatných veciach.

...na internete.

...na Vidrailovi.

...na chlade.

...na smútku.

...na láske.

...na nerozumných vetách.

...na nonsense.

Cítim sa, akoby bola azda noc. Možno to robí Adam Lambert, ale skôr len moja fantázia. Mala by som konečne nájsť niečo na Rúfusove Bohdanovce, ale premýšľam, či sa tam v takomto stave vôbec dostavím. Mám doniesť nejaký článok. Najlepšie taký, kde nebude smrť. Žiadna. Ani sa len spomínať. Ale môj život je prepletený so smrťou. Nie priamo. Nikto mi neumrel. Len my dve - smrť a ja - sme akosi spriaznené.

Jediný smer tohto sveta je to čo bude potom. Raz to príde a blíži sa to. Nezastavíme to!

Chcem mať Mass Effect, ale musím ho kúpiť. Ach. Všetko v tomto svete treba kúpiť. Buďme radi, že nemusíme kupovať lásku a priateľstvo ostatných.

Malý vymyslený moment

"Si v poriadku?"

"Nie, ale to je v poriadku."

"Nie je. Čo sa deje?"

"Všetko... Všetko je zlé: láska, priateľstvo, rodina, smrť, život, sekundy aj minúty."

Nechcem takto skončiť. Nechcem skončiť ako pesimista.
Azda porušujem vlastné pravidlá? Nie... to na mňa nesedí. Ale stalo sa. A vidím, že porušovať ich nestojí za to. Vždy keď si poviem, že toto môžem raz porušiť a nič sa nestane, tak potom sa všetko zrúti a ja musím všetko vystavať znovu.

Toto robím, keď sledujem Expl0ited a už
sa vážne nudím.

Tento článok už píšem tretí deň. Som vážne dobrá. Ale nechcem dávať na blog krátke články, ktoré som prestala písať, pretože... pretože som si zapla film, pri ktorom neustále revem. Ale nemôžem ho zaradiť do bookshelf, pretože už som ten film videla stokrát. Proste je to Waiting For Forever. Jediný film, vďaka ktorému sa rozrevem.
No a premýšľam čo všetko okrem Way To Fly chcem spraviť pred mojou smrťou. Asi nič viac. Len tých pár nepodstatných vecí. A popri tom všetkom počúvam Payable On Death, aj keď sa mi to nepáči. Pretože to je to jediné, čo dokážem. No a ležať a premýšľať o smrti a mládeži. No nech premýšľam o čomkoľvek, nakoniec premýšľam nad Fotkou.
Ale nevadí. Som šťastná, aj keď beriem tabletky. Len vďaka tomu všetkému, čo sa stalo v Minsku na hokeji. Smejem sa z kanadských hlášok a... všetko to zrazu vyzerá celkom veselo. Aká maličkosť mi dokáže vylepšiť náladu. Haha!
Maličkosť: Niekde tam vzadu z bratovej izby zneje Mentoss. Akosi môj život je prepletený youtubermi.

P.O.D.: The Massenjah; This Time; Eyes of Stranger;