Madame Tussaud - Michelle Moran

Názov: Madame Tussaud

...v originále: Madame Tussaud

Autor: Michelle Morand <3

Rok vydania: 2012

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 404

Inotácia: Román z romantického prostredia Paríža na konci 18. storočia prerastie do napínavého príbehu o jednom z najznámejších konfliktov starého kontinentu, o Francúzskej revolúcii. Rozprávačkou je mladá umelkyňa Marie Grosholzová, neskôr známa ako Madame Tussaud, ktorá sa dostáva do blízkosti kráľovskej rodiny a zhotovuje figuríny niektorých jej členov. Po prevrate, v čase anarchie a masových popráv, sa ocitne vo väzení a v snahe zachrániť si život sa rozhodne vyrábať posmrtné odtlačky sťatých hláv nepriateľov novej republiky. Po búrlivých udalostiach, stroskotanom manželstve a smrti syna odchádza do Anglicka a začne vystavovať svoje diela na verejnosti. (text z oficiálnej stránky Slovartu)

Kniha, ta ktorú som čakala tak dlho. Tak neskutočne som sa na ňu tešila a vôbec ma nesklamala. Ani v najmenšom. Skôr ma viac prekvapilo a uchvátila.

 

Môj postoj k hlavnej postave: Mária ma uchvátila. Doslova vzala moju myseľ a priklincovala ju k tej jej. V niektorých chvíľach mi prichádzalo zle namiesto nej. Ale ako žena v jej dobách mala neskutočnú odvahu. Prežila ťažký život a ukazuje nám, že existuje veľa horších životov, v ktorých sme sa mohli ocitnúť. Bola nadaná a preto žiadaná. A vedela ako sa správať. Celý život sa snažila prežiť a potom ukázala, že je pre ňu dôležitejšie priateľstvo, než jej vlastný život.

Obdivujem jej odvahu a vervu s akou žila. Ambiciózna...

Čo si myslím o ostatných postavách: Postavy, ktoré vám prídu milé sa zrazu stávajú tyranmi a ničiteľmi slobody. A pri tom prehlasujú, že oni tú slobodu a rovnosť nosia.

„Ľudia si želajú to, čo je dobré, ale nie vždy chápu, čo to je.“

Bolo mi ľúto Henriho, ale chápala som Máriu. Henri bol vedec a vedel, čo od života očakáva. Vedel, kam má jeho život smerovať. A obdivujem ho, že sa vedel rozhodnúť v každej chvíli.

A Anna Grosholtzová bola presne taká žena, akou by som bola ja. Vystrašená zo všetkého toho, čo sa vo svete deje.

A posledná hlavná postava je Mária Antoineta. Ak sa pýtate prečo som si vybrala ju, tak preto, pretože mi to prišlo, že prežila hrôzostrašný život. Vzali jej všetko. Odsudzovali ju za to, že robila to, čo chceli (aspoň podľa knihy).

Všeobecný postoj ku knihe: Do prečítania tejto knihy som mala vo VFR trochu chaos. Ale milujem francúzske dejiny. Viac než slovenské. Francúzske dejiny sa totiž ťahajú neskutočne ďaleko.

Neviem ako to spisovateľka dokázala, ale kúpila som túto „bichlu“ v stredu a dnes je piatok a mám ju celú prečítanú. Ešte aj s poznámkami autora, chronológiou udalostí, po revolúcii aj s historickou poznámkou. A asi desať minúť som čumela na ten obrázok a hľadala „muža, čo si nechal čistiť“ topánky na Bulvár de Temple.

„Maska bude to jediné, čo po ňom zostane.“

Akosi som však hľadala svoje milované „metaforické poznámky“, ale našla som ich len pár. A keďže ja milujem metaforické poznámky (napríklad v Zlodejke kníh ich je viac, než dosť), tak mi to tam tak trochu chýbalo. Oprava: Chýbalo mi to tam veľmi. Ale dávalo to knihe aj plus, pretože spisovateľka opisovala sled udalostí v živote Márie Grosholtzovej Tussaudovej a nie svoje „metaforické poznámky“.

Príbeh bol strhujúci, vzrušujúci a prekvapivý. Neuponáhľaný a originálny, lenže život historických osobností sú vždy originálne.

Ale nech sa deje čokoľvek, pochybujem, že túto knihu ešte niekedy vezmem do rúk. Možné to je, ale príde mi to ako jednorázovka.

Čakal som však viac sexu a urážiek, ale je to kniha s primeraným množstvom všetkého. A romantika neodvádza zbytočne pozornosť od strašných udalostí VFR.

„Čokoľvek tu v Anglicku so mnou bude, už nikdy nezradím svoje srdce.“