Screwed up.

Slová. Klamstvá. Už mi to príde ako synonymum.

Počujete niekedy tie hlasy? Prichádzajú zo všetkých strán, útočia zo zadu, neočakávate ich. Ale potom sú všade naokolo - v mojej hlave a v mojej duši. Viem, že sú to klamstvá, ale tak ľahko sa im verí. Nikto neprišiel aby ich vyvrátil. 

Všetci sa pýtajú, či som v poriadku. Tentokrát sa nedokážem tváriť, že áno. Už prichádzajú tie horšie depresie. Sedím v izbe a cítim všetku tú ťarchu vecí, ktoré by som mala robiť, ale vždy keď s nimi začnem, dostanem sa späť k tomu, že nič nerobím. A ľudia sa pýtajú, či som okej. Ignorujem tú otázku, pretože slová nechcem používať ako klamstvá tak ako všetci ostatní.

Iba jemu som povedala, že "nie, nie som v poriadku. ale budem. len ešte neviem kedy". Viac som mu nedokázala napísať.

Ako človeku vysvetlíte, že ani neviete čo cítite a že už vôbec neviete prečo?

Pred tromi týždňami mi povedal, že ma má ešte stále rád. Ja som vyliezla z auta, zúfalo utekajúc pred pravdou, že ja jeho tiež. Zabudla som si v tom aute kúsok mňa - moje srdce. Možno keby som si ho vtedy nezabudla, bolo by to inak. Vraj je nádherné, keď sa dvaja ľudia majú radi - ja to nevidím. Nechodíme spolu, len... len tápeme v neistote. 

A chcem o tomto s niekým hovoriť. Myslím, že nad tým so uvažovala celú noc, ak vôbec.

Poznáte ten pocit, keď viete, že nespíte, ale aj tak nie ste pri vedomí? Lebo na to, aby ste boli pri vedomí si to musíte uvedomovať a myslieť. Ja si nepamätám, že by som myslela. Možno sa nado mnou svet na chvíľu zľutoval a doprial mi neexistovať.

Chcem hovoriť s niekým o tom čo sa so mnou deje, ale vždy sa zaseknem. Ako niekomu poviete, ako hrozne screwed up ste? 

Mimochodom, poznám strašne veľa spôsobov sebapoškodzovania. Po tom, čo som sa priznala rodičom, že som sa rezala to už nešlo, lebo ma kontrolovali. Aj tak som to potom ešte párkrát spravila, no akosi mi to postupne nestačí. Začala som sa hrýzť - do toho mäsa medzi palcom a ukazovákom (už tam mám celkom slušnú modrinu po zuboch). Prestala som jesť a schudla asi 5 kíl. Nie som anorektička, ale aj to by bola dobrá náhrada. Ale zatiaľ najúčinnejšie je odháňať od seba ľudí. Lebo čo vám môže viac ublížiť - to, že máte pocit, že vás všetci nenávidia kvôli vám, alebo rany na tele? 

Toto nevedie nikam, Breand. 

Len aby ste vedeli: budem v poriadku. len ešte neviem kedy.