Nedokončený článok č.2

Ak by ste nevedeli, čo je to papierová komunikácia v škole, tak je to veľmi dobrá vychytávka – najmä, keď o tom nevie učiteľ. Alebo taký facebook na vybitom mobile.

Malý útržok papierovej komunikácie s nemenovanou osobou

Le ja:...premýšľam nad (tkks, zasa nové meno...) Fotkou (vysvetlím neskôr)... Strašné, čo spraví jeden koment.

Le nemenovaná osoba: A čo o ňom?

Le ja: Ta všetko...

...

Le ja: Ta... to je strašné! Veď sa usmejem už pri jeho mene. (sad story)

Ok. Vedľa mňa ležia tri popísané papiere a z druhej strany mobil s facebookom. Teda, teraz už nie, pretože sa snažím držať čo najďalej od facebooku, čo je dosť ťažké vzhľadom na to, že som na počítači notebooku.

Dobre, už som si presadla. Už to nikde v mojom okolí nie je.

Ale tak či tak, potrebujem čosi napísať. Je jedno, aká somarina to bude. Možno len krátke zhrnutie tohto týždňa, pretože vôbec nepatril k tým, kde by som si nadávala za to, že som nespravila dostatočne veľa. Teda, nadávam si, že som sa viac neučila a bola som lenivá, ale nasrať na to. Zajtra mám konfirmačnú skúšku a tvárim sa, že to viem – tak určite (no pre ostatných je to neskutočne dôležitá vec, dôležitejšia než priatelia a vzťahy... ba aj ako škola, ale z nejakého dôvodu to pre mňa vôbec nie je tak dôležité... V rebríčku dôležitosti na stredných miestach).

A mám nové praskliny. Nerozbíjam sa tak rýchlo ako predtým, ale dnes je to tak primerane. A keď sa ma K spýta, nech mu ukážem ruky, tak kývnem plecom a vytiahnem rukávy. Do danej výšky... Nepochopí čo mám v hlave. Ako by mohol?

Niekedy sa zas snažím rozosmiať L. Len preto, pretože sa mi zdá, že má desivý život. Ani neviem prečo mi to tak pripadá, ale nie som rada, že je neustále tak smutná. Je to akoby nemala v živote nič veselé a JJ? Je  občas divnejší než... No... ktokoľvek! Rozíde sa s ňou, je s ňou a v priebehu toho dňa sa s ňou znovu rozíde.

Ak ide o moje srdce, už nevie čo od nudy robiť, tak ma znovu zásobuje pobláznením. Ale som šťastná, že prekypuje spontánnosťou. Som šťastná, že som sa dnes mohla spokojne prehlásiť za spontánnu, aj keď len vďaka totálnym hlúpostiam. A ľudia mi to potvrdili, takže som bola happy. Som rada jednou z tých spontánnych.

No trochu by som mohla porozprávať o vývoji a udalostiach.

Prečo som Fotku pomenovala fotkou? Pretože má tú najúžasnejšiu fotku na facebooku. Aj keď na profilovke už má inú, ale je proste úžasná. A moja milovaná spolusediaca, mimochodom L, mu dala prostredníctvom môjho facebooku like. Tak som sa chvíľu cítila trápne, ale nakoniec som uvážila, že prečo by som sa mala trápniť cíte cítiť trápne? Spontánnosť vyhráva!

Niekedy mám chuť vziať to rúk nôž a ukončiť to. Proste zabudnúť na to, že tento svet sa hrá na to, že je dobrý. Ukončiť to, že vždy vám svet prinesie ranu do brucha práve vo chvíli, keď ste šťastní.