Biele pery, úsmev na zuboch

Nechce sa mi veriť, že som...

...právoplatne skonfirmovaná.

...právoplatne prijatá na EGJAK v KE.

...jedna z tých, ktorá sa dotýka nebies každý deň, len vďaka tomu,

že z nej priatelia robia dobrého človeka.

....dobrý človek.

...menší psychopat.

Úplne som sa naučila recyklovať.
Aj keď by som asi viac recyklovala, keby
som žiadne plechovky nekupovala, však?!

Usmievam sa, a predsa neviem prečo. 

Možno preto, pretože mám nový počítač, alebo preto, pretože mojim priateľom na mne záleží. 

Alebo možno preto, pretože jazvy na mojej ruke miznú. Očividne som našla nejakého opravára, ktorý vie dobre opravovať (volá sa Zineryt).

 Alebo možno preto, pretože mám dokonalú rodinku, ktorá ma - by the way - neskutočne často rozčuľuje, ale je moja. 

Alebo preto, pretože M ide na výlet a vraj má vyrážky (a ja som magor a neviem si ho s nimi predstaviť, takže dávam jeden veľký LOL).

Ale možno len kvôli maličkostiam, ako Pepsi v plechovke, alebo fotke mojej malej sesternice. 

Dokonca je možné, že vďaka Vave, ktorá napísala nový článok alebo šialenému účesu Ed Sheerana (ktorý sa neskutočne podobá na účes môjho otca). 

Nikdy neviete, prečo ste naozaj šťastní, pretože v živote máte toľko krásnych vecí. Viete si vyberať, prečo budete šťastní.

Zo sveta literatúry:

Och, a kúpila som si Tigrov osud. Poslednú časť tigrej ságy. A aj keď som za ňu vďačná, som vďačná, že je posledná, lebo ma tak pomaličky prestávala baviť tak, ako na začiatku. Ale tak je to vždy (aspoň u mňa), že ma vždy najviac bavia knihy do vtedy, kým ešte hlavné postavy nie sú spolu. Aj keď píšem, tak sa snažím oddialiť moment, kedy sa dajú dokopy.

A premýšľala som nedávno nad Madame Tussaud. A zistila som jednu podstatnú vec. Na to, ako veľmi som ju chcela, sa vyšvihla na tak vysoké miesto v mojom živote. Prečítala som ju za úbohé tri dni, počas ktorých som chodila do školy a premýšľala som nad ňou ešte asi ďalšie dva týždne potom. Normálne som sa obávala prečítať ďalšiu knihu, aby som nestratila ten dokonalý pocit, po jej prečítaní. 

A Stephenie Meyerová už asi dva týždne tvrdne na mojom stole so svojím Novom. A za žiadnych okolností ma ku sebe neťahá. Nuž, nepadli sme si do oka.

No a všeobecne? 

Viem, že by som sa mala učiť a hrať na klavír, ale premýšľam len nad tou hlúpou hrou (rush team) a nad tým, ako strašne som unavená. Lejem do seba pepsi, aby som sa aspoň trochu po včerajšku nabudila a neviem sa dočkať spania. 

A pridávam sa k Tami: nenávidím tento vek, pretože všetko sa krúti len okolo učenia a na veci, ktoré chcem robiť, nie je čas. 

Ach... takmer by som zabudla.

Menšia oslava: Konečne som sa zaradila do sveta 14-ročných. Yeaaah!