Óda na zlomenú večnosť - sk

Asi prvá báseň, kde by ste nevedeli určiť schému rýmu. 

A nie, s nikým som sa nerozišla. Len na mňa lezie nálada mojej bff. 

Na tento článok sa viažu autorské práva.

Vaša The Breand

Chcem ti niečo povedať,

ale je tu toľko slov.

Mala to byť večnosť,

no skončila včera.

Stavme na úprimnosť:

bola to len naivná viera.

Prajem si, aby som ťa nenávidela,

no moje srdce skôr túži po tom,

aby som umrela.

A ako povedal Berthélemy:

„Kto naozaj miloval a je sklamaný,

je ochotný skôr nežiť, než nenávidieť.“

Nocou zachvie sa ráno,

a vášňou hlas.

Viac už žijem len pre hviezdy,

a verím v dobro,

rastúce pomedzi nás.

Oh, mali sme večnosť,

ale to bolo včera.

Dnes je to len hraná radosť

a nepohnuté srdce.

Ako však ne teba môžem zabudnúť,

keď moje srdce nechce?

Ako môžem nechať naše spomienky upadnúť,

keď stále – nepretržite miluje ťa moje srdce?

Ako môžem zabudnúť na lásku k tebe,

keď tie emócie ešte nie sú uzavreté?

Oh, pretože dnes,

dnes to všetko uzavriem.

Pretože, dnes –

dnes na teba zabudnem.

Tomu, čo malo byť večné,

už prešla záruka.

Jedného dňa si spomenieš,

čo si mal, ale už mi budeš ľahostajný,

to ti sľubujem.

Dnes to tak však nie je,

ale dnes v noci to vymažem.

Uletím ako orol,

a nebudem rozmýšľať nad tým

čo sa deje vôkol.

Budem nekompromisná,

a viac než to, čo som bola.

Budem voľná.

 Doslova milujem toto videjko... Drew! Oh...