Zlodejka kníh - Zusak Markus

 Názov:  Zlodejka kníh

...v orginále: Book thief

Autor: Markus Zusak

Rok vydania: 2010

Vydavateľstvo: ikar

Počet strán: 479

Inotácia: Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mesta ku svojim adoptívnym rodičom. Postupne si zvyká na svet, ktorý prebieha pri rodine Hansa a Rosy Hubermannovcoch. Zoznamuje sa so slovami a písmenami, učí sa čítať a písať. A tak ju to fascinuje, že kradne knihy. Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva dopadá tieň Adolfa Hitlera. Liesel sa postupne učí rozlišovať medzi tým, čo je tam vonku a tým čo vo vnútri, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec. (skrátená a upravená pôvodná inotácia)

Aby som vám priblížila túto knihu, premýšľala som nad originálnou formou. Nie takou, ktorú vidím na každom rohu u recenzistov. Ale povedzme si na rovinu, ako to originálne vymyslieť?

Môj postoj k hlavnej postave: Liesel Memingerová je jednou z postáv (keď to vezmeme všeobecne), ktorú si proste nedokážete neobľúbiť. Liesel od začiatku vyzerá ako malé uplakané dievča. Ale až do chvíle, kedy statočne začne kradnúť knihy. Až potom si uvedomíte, že toto dievča je v skutočnosti jednak zvedavé, ale odvážne. Nemôžem veľmi o nej prezrádzať, ale dostala ma. A aj keď je to jedna z kníh, kde sa nepraktikuje ja-rozprávanie, tak by som povedala, že jej pocity sú dokonale opísané a skutočné. Pri niektorých knihách nechápete, prečo sa tá postava cíti, ako sa cíti, ale Liesel Memingerová je v tejto knihe úžasná.

Čo viac  k nej dodať? Azda, že mi je vzorom.

„Má vlasy ako pierka.“

Postoj k ostatným postavám: Ach. Je tam neskutočne veľa postáv a každá je výnimočná v niečom inom. Mohla by so začať Rosou Hubermanovou, ktorá ma prekvapila, pokračovať Hansom, ktorý ma rozplakal a rovnako Maxom a Rudym. Ale opisovať postavy v knihe, je ako prezrádzať príbeh.

Ale aby som to proste skrátila myslím, že mi najviac prirástol k srdce (ešte viac než Liesel Memingerová) Max. Bol to ten najodvážnejší a pri tom najskromnejší človek, o ktorom som kedy počula. A myslím, že už keď si beriem príklad od Liesel, tak my všetci by sme si mali brať príklad z neho, pretože vážne bol neskutočne skromný a ohľaduplný. (A vo filme neskutočne sexy)

„Hviezdy,“ povedal. „Popálili mi oči.“

Všeobecný postoj ku knihe: Ako som spomínala v mojom priebežnom denníku (hah, keď píšem články ako tento, nemusím toľko písať denník... haha a keď nepíšem, tak nepremýšľam a tzn., nechcem zomrieť), táto kniha je niečo ako moja vlastná droga. Mám ju síce prečítanú raz (v češtine), ale tak ma očarovala (podobne ako The fault in our stars), že som si ju proste musela kúpiť ako 3D verziu v slovenčine, pretože myslím, že by som bez nej neprežila.

Markus Zusak je originálny človek, pretože myslím, že by mi nikdy nenapadlo napísať knihu z pohľadu Smrti. A presne toto je na to to naj-naj-naj príťažlivejšie. Pretože, ak máte proste prečítať knihu o 2. svetovej vojne, tak vám napadne, že tam bude strašne veľa smrti a krvi a povedzme si to na rovinu, mňa by to asi nebavilo. Bez toho, aby som vedela, že je to písané z pohľadu Smrti, tak by som tú knihu asi nevzala do rúk.

Malá no zaujímavá poznámka:

Za tie roky som videl veľa mladých mužov, ktorí si

myslia, že sa vrhajú oproti iným mladým mužom.

Nie je to tak. Vrhajú sa ku mne.

A tiež to nie je typická „zamilovaná“ kniha. Aj keď, asi by sa mi páčilo, keby Liesel bola s Maxom (ale vekový rozdiel nepovolí). Romantika je len na pokraji a kniha má veľa neskutočne nepredstaviteľných zvratov (takže ak očakávate, že sa tým ľahko prehryziete a že to je tak jednoduchá kniha, tak očakávajte pomaly na každej strane ďalšie zauzlenie).

Nikdy som nemala dobrý postoj ku 2. svetovej vojne a rovnako aj k Nemcom, ale po prečítaní knihy sa to asi zmenilo. Nemôžem súdiť celý národ, podľa jednej osoby. A rovnako myslím, že nebyť tejto knihy, tak ma nikdy nezačne fascinovať 2. svetová, pretože som to brala ako krviprelievanie a strašne kruté (mám rada Napoleona Bonaparte a Alexandra Veľkého, takže to nie je až taký rozdiel, čo?). Ale tým, že je to časovo ku mne bližšie, tak mi to príde desivé. Ak by som ale mala možnosť nájsť knihu s podobnou tématikou (niekto žijúci počas 2. svetovej), tak by som po tej knihe asi chňapla, ale neviem nič také nájsť.

Malá smutná  nádej

...Nik by predsa nebombardoval miesto pomenované

podľa neba, či áno?

Či áno?

Je to smutná kniha a pri málo knihách plačem, ale pri tejto som plakala neúrekom. Pri Maxovi a potom pri konci.

Jedna vec bola, že sa mi to páčilo v češtine asi viac (v slov. som to nečítala, ale viem to v krátkom prebehnutí), že Smrť sa berie ako žena. A myslím, že si skôr predstavím Smrtku ako Smrťáka. Páči sa mi to viac z pohľadu ženy, pretože aj tak mi to pripadá, že ženy vedia viac precítiť ten život Liesel Memingerovej. Takže odporúčam asi viac v češtine, ale pustím sa teda aj do slovenského prekladu. A ešte jedna vec ku Smrti, že sa mi neskutočne páčili myšlienky, ktoré tam dal Markus Zusak.

Filmové spracovanie: Najprv som si musela prečítať knihu, pretože keby som najprv videla film, tak by som sa do čítania nedokopala (je to neskutočne skrátená a povystrihovaná verzia knihy). Ale keď som začala čítať knihu, až vtedy som našla na internete, že filmujú. Teda, že to akurát vyšlo v Amerike (myslím) a práve keď som dočítala knihu, tak bola Slovenská premiéra a ja som si to nemohla nechať ujsť. Síce, už nie na premiére, ale zašla som si s mamou teda do kina.

Ako som písala, je to neskutočne skrátená verzia knihy a chýba tam strašne veľa dôležitých a nádherných okamihov. Už si nepamätám čo presne mi vadilo na tom filme, ale v jednej časti tam doslova žiarilo, že tam čosi chýba.

Celý film mi prišiel ale celkom fajn. Páči sa mi, že tam nechali Smrť, ktorá tam tiež pôsobila ako rozprávač a použili tam tie najkrajšie výroky z celej knihy.

Ale film nikdy neprecítite tak, ako knihu.

Moje hodnotenie: 1 (ako v škole)

Posledná poznámka

od vášho rozprávača

Mátajú ma ľudia.