Mechanická princezná - Cassandra Clare

Názov: Mechanická princezná

...v originále:  Clockwork Princess

Autor: Cassandra Clare

 Rok vydania: 2013

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 474

Inotácia: Nad londýnskym Inštitútom sa zmráka. Mortmain pripravuje útok na Tieňolovcov: chce ich zničiť pomocou Pekelných strojov – armády neľútostných automatonov. Na dokončenie svojho plánu potrebuje už len jedno: Tessu Grayovú. Tieňolovci sa snažia objaviť Mortmaina, skôr než vyšle armádu do útoku. Keď však Mortmain unesie Tessu, Jem a Will, ktorí si obaja robia nároky na jej srdce a lásku, sú ochotní urobiť čokoľvek na jej zachránu. Tessa si uvedomuje, že jediný, kto jej môže pomôcť, je ona sama. Ale dokáže sa jedno obyčajné dievča postaviť celej armáde Pekelných strojov? (text zo stránky vydavateľstva Slovart)

No, dočítala som to, som spokojná. Ako sa len spokojná dá byť. Akurát sa chystám teda prehrýzť buď anglickou Alliegiant (čo sa mi veľmi nechce, lebo je to v angličtine), alebo sa rovno vrhnem na Mesto padlých anjelov. Uvidíme. J Ja viem, viem, vravela som, že budem čítať Zlodejku kníh v slovenčine, ale mám to teraz tak v hlave všetky myšlienky a nechcem ich stratiť. Takže žiadny oddych, ideme na Cassandru Clare.

Môj postoj k hlavnej postave: Všeobecne mi príde Teressa Grayová ako jedno odvážne (až príliš odvážne) dievča, ktoré patrí k tým postavám, pri ktorých vám tá odvaha vyráža dych. Proste nepochopiteľná, ale vrúca odvaha. Povedzme si na rovinu, ktoré dievča by... čo ja viem... takmer bez náznaku strachu odišlo so slečnou Blackovou (dofrasa, jedno skríknutie a to je všetko?). Neviem prečo, ale ten pocit strachu mi tam robil neskutočnú dieru. No, to nie je všetko!

No už sa pozrime na jej dobré stránky:

Má úžasnú pamäť. What? U Williama Harondalea chápem, má runu pamätania, alebo čo to... ale, damn, takmer každý jeden výrok poznala. Chápem, že mala čas čítať u Temných sestier, ale až takú dobrú pamäť nemá nikto. Ale závidím jej to.

No inak, mi príde úplne fantastická. Trošičku nereálna, ale je to predsa kniha. Dajme tomu, že je úžasná. Páči sa mi (nie tak, ako si myslíte!!! Teda... chápete, však?!)

„Nádej nie je ilúzia.“

Čo si myslím o ostatných postavách: Od začiatku som bola team Will, takže začnem o ňom: bolo mi ho vrelo ľúto. V niektorých častiach som mala chuť Tessu umlátiť knihou, v ktorej je hlavná postava. (No, aj keď som sa snažila akokoľvek, nedokázala som to...) No povedzme si to takto: guy, si späť. Páčilo sa mi, ako sa úplne zmenil od prvej časti. Robím si srandu! Áno, chápem, čo všetko stalo, ale už som si zvykla na toho: badboy William Harondale. No zatiaľ čo v prvej bol bad, v druhej strašne good, tu bol taký uprostred. Fajn, beriem.

Jem? Jem? Sakra... Ku tomu sa nevyjadrovať. Najprv som sa na neho hnevala, potom mi ho bolo ľúto, potom ma prekvapil a potom som ho mala rada. Taká divná postava mi to príde.

„A človek nemá spochybňovať zázraky

a sťažovať sa, že nie sú presne podľa jeho predstáv.“

Magnus Bane. Áno, posledná postava, ktorú som si vybrala je Magnus Bane a nie Cecily, či Sophie, Charlotte, Gabriel, Gideon al. Henry. Ale práve Magnus Bane. Magnus je asi jediná stála postava, čo sa týka správania. Chápem, že je ťažké udržať človeka v tom istom správaní a vyjadrovaní, pretože v spisovateľkinom živote sa toľko toho premieľa, ale presne tak, ako sa stavala ku Magnusovi sa mala asi ku každému.

Všeobecný postoj ku knihe: Cassandra Clare je prvá osoba, ktorá vymyslela ako vyhovieť obom Teda team Will a team James. Takže, poklona. Naozaj, veľká, hlboká poklona.
stranám.

Oproti druhej časti, ma táto omnoho viac uchvátila. A to si človek, povie, že keď ide kniha dolu vodou tak pôjde už do konca. Ale Cassandra sa vyšvihla. Úžasná kniha a musím povedať, že plno krásnych myšlienok.

Ďalšie plus je, že Cassandra dokázala napísať dve rozdielne série, ktoré sú ale obe o Tieňolovcoch, riešiacich podobné problémy (Mortmain a Valentín.... tiež premýšľate, čo by sa stalo, keby sa spojili?), obe sú zamilované, obe v inej dejepisnej dobe, ale pri tom je dosť pravdepodobné, že sa Tessa objaví aj v Nástrojoch smrteľníkov, spolu s Jemom (čo ma inšpirovalo dočítať túto sériu, pretože mne – ako čitateľke – sa veľmi Nástroje smrteľníkov nepáčili a nechytili ma... teda páčili sa mi do tretej časti a potom už nič moc).

Mám rada knihy, ktoré sa odohrávajú vo vymyslenej minulosti. Neviem prečo, bavia ma aj historické romány.

„...je oddanosť chvályhodná,

aj keď je pomýlená?“

Mínus je, že mi to prišlo ako strašne... strašne presladená časť. Ako sa nakoniec všetci dali dokopy, proste strašne sladké (nie, nebolia ma zuby... áno dosť hlúpu vtip). Pomaly to Cassandra stupňovala. Prvá časť – málo sladká. Druhá – viac. Tretia – už trochu cez čiaru.

Mínus – nepochopiteľné veci, v každej knihe: „Pamätáš čo som ti vravel/a?“ ... pri tom vravel/a toľko vecí... ale oni sa vždy trafia. Vždy, vždy, vždy!

Môj postoj je, že Pekelné stroje sú lepšie ako Nástroje smrteľníkov. A omnoho viac!

Moje hodnotenie: 2 (ako v škole)

Menšie ohodnotenie obálok: Perfektné. Myslím, že krajšie než zahraničné. Plus. J Nenávidím knihy, na ktorých je zobrazená postava z knihy. Mám rada, keď si ju môžem predstavovať sama.

...kruh sa konečne uzavrel, rieka aj kamene mlčali.