Feathered muse - sk

Na tento článok sa vzťahujú autorské práva.

Nekopírovať, jedine so zdrojom.

Ďakujem, the Breand.

Čierny havran sadá,

kdesi ku bielej vrane –

kde zmizla láska,

a kde je trápenie?

Šepkajúce ticho,

mĺkva ozvena –

to nekonečné echo,

to je moja múza.

No kdesi stratila sa,

ako vietor, ktorý vanie.

peklo už teraz jasá,

že ma bez nej dostane.

To perie farby nočnej,

vedľa bieleho padá:

„Kde vydať sa smiem,

a ako ju mám hľadať?“

Bez nej som nič,

na púšť podobám sa.

A potom už len krič;

opustila duša vlastná.

Kde básnik má ísť,

keď ho nikde nechcú?

Kde múza má ísť,

keď ju všetci chcú?

Kam biela vrana uletí,

ta čierny havran umiera –

bez rýmov sa rmútim,

stráca sa moja viera.

Biela vrana,

čierny havran:

to starí dobrí priatelia,

a bezo mňa sa rozdelia.

Ako duša rozpoltená,

jedna časť s múzou,

niekde odo mňa vzdialená,

a druhá prázdna – so mnou.