Mechanický princ - Cassandra Clare

Názov: Mechanický princ
...v originále: Clockwork Prince

Autor: Cassandra Clare

Rok vydania: 2011

Vydavateľstvo: SLOVART

Počet strán: 419

Inotácia: Tessa Grayová sa vrhá do ďalších nebezpečenstiev s Tieňolovcami, no ani zďaleka neočakáva, že sa všetko zmení tak, ako sa zmenilo. Will sa po nociach potuluje ulicami a nikto nevie kde chodí, pri čom má veľké problémy. A niekde sa skrýva špión, o ktorom by ste to nikdy nepovedali. Všetko sa na Tessu rúti a ona nevie ako, prečo a kam. A popri tom všetkom majú len dva týždne, aby zachránili Charlotte a celý londýnsky Inštitút pred Lightwoodovcami.

Takže sa konečne môžem vrhnúť na slovenskú verziu Zlodejky kníh. Samozrejme, tá sa už nepočíta, pretože ju už mám prečítanú. Nečakajte, že stále budem čítať nové knihy. Toľko peňazí míňať. No prosím vás!

Btw, neočakávajte siahodlhú recenziu. Ešte stále nemám napísanú úvahu na tému: kniha. A to som už prečítala dve...

Čo si myslím o hlavnej postave: Tu by sme mohli polemizovať hodiny. Jednak preto, pretože stále neviem, či ide o Tessu, alebo Willa. Príbeh oboch ma celkovo uchvátil, ale obaja mi prídu strašne odlišní, než v prvej knihe. Tessa je akoby zázrakom vložená do všetkého, čo sa deje a azda nič ju nevynechá. Will je zas ešte o niečo uzavretejší a z ničoho nič prívetivý (ku koncu som sa nedivila). Takže ma úplne zmiatli.

„...pred samovraždou ma zachránili knihy.

Vďaka nim som mal pocit,

že nie som celkom sám.

Boli ku pre úprimné a ja k nim takisto.“

Čo si myslím o ostatných postavách: Charlotte je kriticky náladová, Jema by som zabila, Henry je z ničoho nič romantický, Sophie perfektná a Bridget by potrebovala psychiatra. Takže aby sme si to zhrnuli, každá postava sa od prvého dielu o niečo líši.

James bol od začiatku môj favorit. Žiadna láska a tak. Proste taký super kamoš a teraz si to u mňa pokazil! Zabiť ho málo... Ale nebudem trepať blbosti, možno si ho v tretej časti nakoniec aj obľúbim. Uvidíme...

Celkový dojem: Horšie než prvá časť. Rozhodne. Prvá časť mi prišla akčnejšia, zábavnejšia a dokonca mala aj krajšie výroky a básne. Ale príbeh to malo celkom dobrý. Postavený bol fajn, len bol hlúpo rozvinutý. Chýbal mi tam starý Will a ak mi ho Cassie pokazila tak, že v tretej časti bude zrazu „miláčik“ tak ju asi prizabijem (nemyslím to vážne...).

Bolo tam plno neočakávaných zvratov, to mi príde ako plus. Ale tak neočakávaných, že proste iba listujete a listujete a neviete sa vynadívať, že čo sa tam stalo. A najmä, keď v tom najšťastnejšom okamihu sa zrazu zjaví Magnus Bane a všetko pokazí! Budete vedieť o čom hovorím, až keď si knihu prečítate.

„Sme pripútaní k tomuto životu

zlatou reťazou, ktorú sa neodvažujeme

preťať, lebo sa bojíme,

čo nás čaká po páde.

Čo by som mohla povedať ešte k príbehu? Chýba tam romantika? Rozhodne nie. Ale nepríde mi to ako „presladený román“. Romantika tam iste nehrá hlavnú rolu, za čo som bola trochu sklamaná, ale pre niektorých je to fajn. Zatiaľ čo ja som na každom rohu hľadala romantiku, vy si môžete všímať čosi iné. Proste som mala po Zlodejke kníh chuť na romantiku. Asi sa vrhnem skôr k Jamie McGuire.

Musím povedať, že Cassandra Clare znovu čosi zničila. Ale to spisovatelia proste robia a potom ku koncu sa zrazu všetko obráti na dobré.

Ja fakt neviem, čo ku knihe viac povedať. Azda, že sa neviem dočkať na tretiu časť.

Btw, obálka sa mi páči viac v slovenčine.

Moje hodnotenie: 3 (ako v škole).

„A Tieňolovec, ktorý sa zapletie

s bosoráčkou,

nemá budúcnosť.“