Poriadok v srdci

Tak fajn. Zmenila som stereotyp a z tmavej sa presmerovala na svetlú, len vďaka Danny. Pretože tá má proste tak pekný design, že som si nemohla pomôcť. No, čo už? 
Inak, prečo všetky celebrity sú proste nádherné? Kedy naposledy ste videli nejakú škaredú speváčku (nepočítajúc Lady Gaga)? Pretože okrem článkov v bulváre (kamarát) kde sú unmakeup sú vždy neskutočne sexy. No ja aj keď si dám makeup, tak vyzerám... no strašne. (nálada: I am ugly). No napríklad Coeur de Pirate. Damn, aj ja tak chcem vyzerať. 
Ale čo sa tu budem zaoberať výzorom celebrít? Mala by som sa skôr zaoberať ich hudbou... Napríklad... Ach, pravda. Už dosť dlho som nepočúvala modernú hudbu, ale skôr tie kresťanské pesničky, ktoré mám v počítači + piano covers. 
No veď hej, ja viem... znovu tu spomínam kresťanstvo, ale povedzme si to takto: ešte stále som farárova dcéra, ktorá nutne potrebuje psychiatra, pretože sa nevie vysporiadať so svojim životom. Je to neskutočne smutné, pretože ľudia okolo mňa sa majú dobre. Všetci do jedného a ja sa cítim... Ako puzzle, ktoré patrí na dané miesto, ale nemá správne tvary.
No hej, znovu som doma, pretože mi je už tak zle, že neviem ako prestať myslieť na to, že mi je na vracanie. Lejem do seba čierny čaj a čakám... Na moju malú večnosť.
And if you ever - ever - want to say: Forever, don't. Not because it says. Because you can't keep (redeem) it. 

Bring your love
Baby i can bring my shame
Bring the drugs 
baby i can bring my pain 
I´ve got my heart right here(right here)
I got my scars right here

Nejaký rozumný človek by mal zastaviť moje myšlienky, ktoré sa po smutných pesničkách vždy točia okolo M a smrti. Strašné čosi, že s M sa mi vždy spája smrť. Je to depresívnejšie a depresívnejšie a neskutočne morbídne. Pretože ako môžem lásku (je divné nazvať to láskou... je to skôr osemročné poblúznenie) spájať so smrťou a vždy. Permanentne!
Ok. Forget it!
No, som chorá a doma. Mám chuť si vyliať srdce. Kto by nemal? Teda, napísala som včera báseň. Dosť hlúpu. Pche. 
(All right... toto si musíte vypočuť:  C'était salement romantique)
Ale poďme na to takto: nad M som dávno nerozmýšľala, pretože je to magor a zabudol heslo na facebook. Takže sa znovu budeme vidieť raz do roku (náš posledný rozhovor bol práve TEN). Alebo nie. Nebudeme sa vidieť raz do roku, pretože sa nebudeme vidieť. Nechystám sa celý život stráviť zamilovaná do jedného imbecila, nad ktorým potom neviem prestať premýšľať (ehem, keď ho uvidím všetky slová, ktoré teraz píšem budú tie tam, pravda však?)
Oh... prečo je láska taká hlúpa? 
By the way, včera mi "hlučne" dávali na moje strešné okno žalúziu (môj oco...) a moja mama sa vehementne pustila do upratovania. Tak som mala také nervy ako nikdy. No musím povedať, že po dlhom čase sa moja izba dá nazvať aspoň trochu ako "uprataná". No trochu ma to naštvalo. Už som si zvykla na porozhadzované knihy, pozhadzované krémy, papieriky všade okolo a gumičky vždy po ruke. A teraz? No hej, poriadok...
Mám poriadok v izbe no potrebujem poriadok v srdci.
Takže vezmime to kolem kolem a... 
Vážne nevážne novinky
  • čítam dve knihy naraz. Jednu v ENG a jednu v SVK. Smile of it.
  • Vravela som, že poslednú dobu nefotím a zložka: winter má najviac fotiek. 
  • Upratovala som si počítač. Teda mazala fotky, ktoré som mala viackrát. Ale iba trochu. Z piatich zložiek som uvoľnila 1GB. Som dobrá, no nie? 
  • Neučím sa na prijímačky... Nechce sa mi! Som lenivá. Naivná, hlúpa a lenivá.
A teraz sa vráťme ku vážnejším veciam. Napríklad k tomu, aká som blbá blbá blbá (3B, btw pamätáte na 3S?), pretože ja hlupák sa vždy o nič nesnažím. A povedzme si to takto... Teda, to znelo blbo. Teda, nesedelo.
Mama: Keď do niečoho ide, tak naplno.
Ja: Ale nikdy to nedokončím.
Mama: Áno, a čo vtedy, keď si si natrhla brušné svaly? 67 brušákov... (yeah, bola som magor. Viete čo mi to dalo práce? po každej 15 som mala oddych), alebo keď si si roztrhala krčné svaly, pri prehadzovanej? (that´s true).
Vidíte? Ľudia ma vidia úplne inak, než aká v skutočnosti som. A to je neskutočne hlúpe, pretože potom nevidia mňa. Nevidia milióny začatých kníh, ktoré som nikdy nedokončila. Nevidia milióny nápadov, ktoré som nikdy neuskutočnila. Nevidia koľkokrát som začala čítať knihu, ktorá ma nebavila a nikdy ju nedočítala. Nevidia na mne veci, ktoré sú pravdou. A to je hlúposť, pretože vidia potom iba zlomok mňa. A ja viem, že taká nie som, no potrebujem aj ich pohľady na mňa, pretože..."Naše duše sa odrážajú v očiach druhých." - Tessa (musela som po knihu, aby som vedela kto to povedal. Neviem prečo)
Irituje ma, že ľudia neblogujú tak často ako ja. Irituje ma, že raz blogujem a raz neblogujem. Iritituje ma tak nespočetne veľa vecí. Napríklad to, že... áno každá blogerka má nasledovníkov a ja sa cítim ako vyvrheľ.
Okay, forget it!
Ale berme to tak, že som iná. Vždy budem iná. Budem zbierať ľahké momenty, na ktoré sa zabúda. Budem počúvať dážď, ktorý prší z bezoblačnej oblohy. Budem sa tváriť, že môžem a dokážem všetko, len aby som z odrazu očí druhých ľudí videla, že to naozaj dokážem. Budem veriť v sny, ktoré už dávno nie sú mojimi. Budem kradnúť slová z úst umelcov, ktorý nie sú tak bezcenní ako ja. Budem bezcenná umelkyňa. Budem nekonečná a legendárna. Budem čakať na princa/supermana, ktorý však bude vždy badboy. Nebudem chcieť Rómea. All right! Veci v mojom vnútri sú vždy nekonečné a zároveň nedokončené. Prekrásne, no bezcenné. Je smutné, že nikdy nikoho nebudú zaujímať a nikdy mi nikto nepovie, že aj keď moje sny sú nedokončené a neuskutočnené, sú tie najkrajšie. 
Už o sebe hovorím dlho. Mala by som hovoriť o druhých ľuďoch, ktorí zrazu zmizli. Sú všade okolo mňa, no ja som uprostred samoty. Pretože nechodím do školy, lebo mi je zle. Neskutočne zle a premýšľam, či zajtra pôjdem do školy, alebo nie. Pretože by som mala.
Teda tým, že už nemám o čom písať. So, smile people.
A hej... posledná vec: Ak chcem byť originál, musím prestať kopírovať iných ľudí... 
avec amour
The Breand


Pesničky, ktoré mi zvučali počas počúvania (niektoré viackrát a nepísala som od začiatku)

Komentáre

Obľúbené príspevky