Happy New year.

Minulý rok o takomto čase som verila, že tento rok budem úplne iná. Predpokladám, že všetci sú niekde s niekým. Ja som minulý rok chcela byť len kdesi, s niekým a patriť na to miesto. A presne o to prosím aj teraz. Aby som patrila kamsi, ale nakoniec nepatrím nikam. Patrím za zavreté dvere svojej izby, patrím k smútku v nej, k svojej duši položenej na skrinke vedľa sviečky a aj tak teraz sedím pri Chart Show, úplne sama v spálni a moja izba je prázdna. A som úplne sama. Nie je tu nikto. Zdola počujem starú mamu ako kričí na brata. A to je úplne všetko.

A presne preto kašlem na sny a predsavzatia. Je jedno koľko ich spravím a koľko ich vyslovím, napíšem alebo čokoľvek, pretože nakoniec sa mi nič z toho nesplní, nič z toho neožije, nič z toho, nenájde miesto v mojom živote, len ako sen na útržku papieru.

Nechcem tento rok končiť smutne, ale končím. Zranenými myšlienkami napísané v nulách a jednotkách. A teda nemajú žiadny zmysel.

Prajem šťastný Nový rok!!!