Dear Santa list
Milý Santa!
Neviem prečo píšem práve Tebe. Na Slovensku predsa existuje
Ježiško a Mikuláš. Ale aj tak mi príde, že Ty si najreálnejší z tých všetkých
vianočných darcov. Ty, Tvoje soby a Rudolf.
Myslím, že tento rok som bola dosť dobré dievča, aj keď sa
toho stalo veľa zlého. Dúfam, že nie si iného názoru.
Môžem mať na teba viac prosieb?
Za prvé Ťa prosím o zdravie,
lásku a šťastie. Pretože neustále mi to ktosi praje na narodeniny,
alebo na meniny, ale stále ani jedno z toho nemám. Zdravia mám málo, lásky
ešte menej a smola sa mi lepí na päty. Odpusť, že som tak nevďačná!
Za druhé Ťa prosím o trpezlivosť a múdrosť. Moja škola ma vyčerpáva a všetci po
mne niečo chcú. Dolieha na mňa únava a šialenstvo a do ničoho sa mi
nechce. Neviem si zorganizovať čas.
Mohla by som Ťa požiadať aj o veľa šťastia pre moju rodinu a priateľov? Mám ich rada a neustále
tu so mnou sú. Aj keď ich nie je veľa, pretože sa bojím, že raz im ublížim, ale
aj tak by si sa mohol postarať o ich radosť.
A môžem žiadať aj o domov, jedlo, vodu a oblečenie pre ľudí, ktorí to nemajú?
Pretože ja teraz sedím v teple doma a oni možno tvrdnú vonku na zime,
chlad im behá po tele a rozprávajú sa so svojim žalúdkom. Potrebovali by
Tvoju pomoc aj oni. Nemajú peniaze na list pre Teba, takže prosím, prosím,
pomôž aj im.
A čo mi môžem priniesť pod stromček? Zabudnutie. Viem, že by som sa mala
poučiť z vlastných chýb a nie želať si, aby som na ne zabudla. Ale
niekedy proste len spomínam a plačem a to ma bolí. Takže by bolo
omnoho jednoduchšie keby si mi priniesol zabudnutie a ja by som mohla v pokoji
žiť prítomnosťou a nie budúcnosťou. A k mi toto nedopraješ, mohol by si mi ho aspoň vrátiť. Myslím Fotku. Naspäť do môjho života.
Ďakujem.
Gabbe, zlatíčko, vyhnalo mi to do očí slzy. Vôbec teraz akosi nestíham a keď aj, tak ma k blogu nejako neťahá, tak som dlho nekomentovala tvoje články, ale teraz budem znovu, dúfam. Vždy si ich prečítam, ale potom nieje čas na komentár a teraz už stop výhovoriek, pretože mňa tvoje články robia šťastnou, robia mi dobrý pocit na srdci a celkovo všetko, čo k tomu patrí a práve preto ich čítam, ani mi neprebehlo mysľou, že ich čítam len tak, na silu, to nieje pravda, keby nechcem, tak ich vôbec nečítam, no to si neviem predstaviť, pretože tvoje písmenká mi dávajú silu a nádej v niečo veriť, aj keď už to nejde tak akoby malo. Je to krásny "list", najviac ma potešilo, keď som čítala ako žiadaš oblečenie, domov, jedlo a vodu pre deti, kt. niečo také nemajú. Prídeš mi tak super dievča, ktoré rado pomáha a celkovo je ochotné, myslím, že nie každý niečo takéto do listu pre seba napíše, väčšina ľudí sú zahladený len do seba a chcú len pre seba dobre a na ostatních nemyslia, ani trošku. Pri vete. "A čo mi môžeš priniesť pod stromček? Zabudnutie." Som sa cez ligotavé kvapky v mojích očiach usmiala, nie že by to bolo na smiech, to ani náhodou. Len som čítala niečo, čo sedí aj na mňa, chcela by som zabudnúť, nežiť minulosťou, ale žiť v prítomnosti. Už sa nevracať do tých bolavých čias, kedy bolo všetko iné, no na jednu stranu by som ho chcela zase niekde pri sebe, aj keď nie doslova, ale aspoň keby sme sa bavili. Nebavíme sa, ja so Zlodejom Myšlienok. Nepozdravil ma, nepozrel na mňa,.. nič. Ja sa kvôli tomu tak neskutočne dokážem trápiť a on si to ešte berie smiešne, vraj zo spolužiakom sa bavili o tom a smiali sa na tom, akože vážne? To je niečo na smiech? Neviem čo je na tom pravdy, ale ak je to pravda, tak ja som ho nepoznala z tej stránky bezcitnosti, je mi ho tak ľúto, pretože on už nieje tá osoba, kt. bol. A zase kecám len o sebe, dopekla. No nič, obe by sme chceli zabudnúť, ale následne vrátiť tie určité osoby do svojho života, kiežby to bolo tak jednoduché. Jediné, čo by som na liste asi pozmenila by bolo to, "Milý Santa". Fujky, nechcem znieť ako nejaký človek, kt. stojí proti Amerike, to nie, ja mám Ameriku rada. Ale je pravda, že u nás je Mikuláš a Ježisko a najviac sa na to zabúda a proste Ježiško je Ježiško a on je jediný, kt. nás môže súdiť, žiadný Santa. Ježiško je ten, kt. nás vypočuje, kt. by práve tieto slová mal čítať. Ale je to každého individuálna vec, samozrejme. ĎAKUJEM za slová, z kt. som cítila tie emócie, z kt. som cítila aspoň kúsok nádeje aj keď už všetká by najradšej vyprchala preč.
OdpovedaťOdstrániťDěkuji za krásný komentář. Santa ti nic nedá, zato sama si můžeš věnovat ty nejcennější dary. I pro svou rodinu a přátele.
OdpovedaťOdstrániťKrásné! Keby tak išlo zabudnuť...
OdpovedaťOdstrániťhttp://missalexy.blogspot.cz/