That good and that bad
With bad things happen good things.
And without bad things good things wouldn't happen.
The Breand
Nový školský rok
volá. A tieto prázdniny sú za nami. VPZ sú u konca. Yep, je to stará
skratka, ale zapísala som si ju *našťastie*. Neviem či si na ňu spomínate – VPZ
= Veľké prázdniny zmien. Ale na tom už nezáleží. Proste sa končia. V utorok
už bude úplný koniec a ja budem môcť začať nový – pravdepodobne ťažší –
život. Ale som večný optimista, takže vravím, že to prežijem („ja prežijem
všetko – vrátane apokalypsy zombíkov“).
Takže som
spravila trochu vlastnej výroby, ktorú by som vám milerada ukázala, ale akurát
som prišla na to, že som tam už *me, idiot* napísala svoje real name, takže z toho
nebude nič. Ale páči sa mi to a som s tým maximálne spokojná.
Desí ma to.
Všetko toto, čo sa bude diať. A som blbá keď neustále mám nádej, že sa tu
zjaví, že napíše: „ahoj“ alebo niečo také. Pokojne mi môže napísať aj Pán B a povedať
niečo nové o jeho bratovi, len proste chcem vedieť, že na mňa úplne
nezabudol. Pretože zabudol. Ja to viem! Je mu to jedno a žije svoj vlastný
život. A áno, ako vždy som neskutočne paranoidná.
14. Prestaň byť
paranoidná!
Samozrejme, že
som, ale už si vravím, že s tým musím prestať. Proste to žiadny zmysel
nemá dúfať v to, že sa niečo stane. Že sa vrátime a nebudem na tento
školský rok sama. Tanja povedala, že jej mám napísať, ako to dopadlo ak ma
nepríde pozrieť, ale... stále myslím, že to nedokážem. Tak ako nedokážem
napísať Fotke, nebudem vedieť napísať ani Tanji. Takže aj tak na všetko ostanem
sama. A Bubble? Bubble nie je bff. Ona je proste všade a so všetkými
a ja budem ako vždy druhoradá. Takže... na tento školský rok, budem sama.
*Hey a... Daniel predsa neexistuje*
Hope is a waking
dream.
Aristotle
Aristotle
Otázka| Prečo sedíš na počítači, sleduješ facebook, píšeš blog a pozeráš Doctora Who?
Odpoveď| Pretože *fuck it* som osamelá.
A viem, že by stačilo vyjsť cez dvere mojej izby a ísť von - nájsť priateľov, ale akosi to nerobím. Proste sa ukájam písaním blogu a nezmyselných článkov, ktoré nikto nečíta. A stále čakám. Čakám už štvrtú večnosť a nikto neprichádza.
Opakujem sa.
Pridala som novú titulnú fotku a on si tam proste dal like.
A teraz moje paranoje:
- Vždy keď mi príde esemeska, skočím na mobil, akoby bol nejaký granát a čakám, že bude od neho *stalo sa to dvakrát*
- Nejaká nová správa od M? Od kohokoľvek na facebooku? Srdce sa zastaví: "Nie je to on?!"
- Upozornenie? Napísal komentár?
- Niekto telefonuje? Nie je to náhodou on?
- V sobotu čakám, že sa objaví na mládeží. Je jedno, že je to úplne nepravdepodobné, pretože tu boli na konci minulého školského roku a väčšinou chodia tak raz za dva roky. A on by sa proste nevzal s bratom a ich kamošom a nedošiel by len tak pre nič za nič - znovu. Bolo to tak.
- Niekto zvoní? Nie je to náhodou on? Neprišiel ma pozrieť, alebo niečo také?
Cítim sa ako totálny magor, čo pravdepodobne som. A mala by som s tým prestať. Je to bývalá láska. Budúci rok si na ňu už ani nebudem pamätať. Tak prečo nad ňou teraz neviem prestať premýšľať? Je to bláznivé. Plno úbohých článkov o ňom. Bývali o M a o AT. A chvíľu o Hérosovi a teraz sú všetky - tie tam.
There is a crack in everything.
That is how light gets in.
Leonard Cohen
Tak fajn. Všetko je naruby. Ale nevadí. Niektoré veci sa predsa zmenili k lepšiemu. Museli, pretože nie som úplne smutná. Necítim sa, akoby som bola najsmutnejší človek na tejto planéte, takže... takže otázka je: kde je to dobré čo sa zmenilo?
Dobre. Každé leto má svoj príbeh. Každé jedno leto niekde ale začína a niekde končí. A poviem vám, cez všetko zlé, čo sa stalo, by som nechcela vrátiť čas späť. A nie len preto, pretože by sa to nemalo robiť a nechcem si robiť nádeje, ale preto, pretože bolo celkom fajn. Začalo Bardejovskými kúpeľmi, kde som spoznala pár nových ľudí a všetko išlo dobre. A bolo teplo aj zima. Stretla som Porozchodového a cítila som sa, akoby že nejaký chalani nemajú problém sa so mnou kamošiť *a ako vždy - sú to chalani, s ktorými sa už nikdy v živote nestretnem*. Počas toho hodinové telefonáty so Z. Tiež prerozprávané posledné tri časti GoT, ktoré som stále nevidela. A potom prišiel detský letný tábor s D a piatimi deťmi. Chillovali sme do noci a nevyspali sa. A potom prišiel ten... no ten mládežnícky výlet. Zlomový okamih. Ale bolo to fajn. Tie objatia a držanie za ruky mi samozrejme chýbajú. A tiež všetko okolo toho. Pozeranie Dokonalého triku *ktorý mi ho bude navždy pripomínať*, pri ktorom som zaspala na jeho pleci v jeho objatí a niekde vonku žiarili hviezdy - kto vie, možno si spievali tú ich pieseň večnosti a sledovali nás. A sedenie a mrznutie pred kostolom, čakanie na jeho kamoša a potom (ne)strašenie detí a tie dva bozky. Kto vie čo ma bude čakať v budúcnosti, takže beriem aj ten rozchod - so všetkým všade, ako sa hovorí. Nu a potom tábor No different s rómskymi deckami *ya, ya, ya, ya viem* a... a potom tie chladné smrti v mojom vnútri, dovolenka, na ktorej ma všetci kritizovali, pretože som iná. Tiež dva dni na prváckom campe aj to ležanie s horúčkou a čítanie blogov. Všetky nedodržané predsavzatia a prechádzky o druhej v noci s Fotkou. A samozrejme pesnička od Hérosa, coverovanie, KE so Z a bunkrovačka s Š. Veľa vecí sa stalo a som spokojná. Nechcem to vziať späť. So zlými vecami sa proste dejú tie dobré a bez tých zlých, by tie dobré neboli.
To bol dlhý odstavec a skrátka moje leto. Celkom fajn. Samozrejme tých pár maličkostí na ktoré som zabudla. A zajtra idem na huby s otcom. Prišlo dvd s konfirmácie a namiesto nášho kostolu napísali na dvd: kostol sv. Márie Magdalény - hey, nepochopiteľné. A podľa mojej matky, sa tam neustále roztomilo usmievam, takže si to chcem pozrieť.
A viete čo? V utorok pôjdem do kostola *z našej školy* a v utorok do školy. A proste zabudnem. Nájdem si nových priateľov *možno*. Ak nie, tak budem tu. Budem neustále písať bez prestávky úplne morbídne články, ale nezomriem. Budem stále tu. Budem umierať, ale budem žiť. Na istý čas.
- The Breand|labilná
Nový školský rok, zase skoro celý rok driny, ahh, vôbec sa mi do toho nechce, myslím že už mi bohato stačí posledný rok školy a vypadnúť, aj keď verím tomu, že keď budem chodiť na strednú, tak budem 3x viac unavená už len z toho dôvodu, že budem musieť naozaj vstávať skôr než doteraz a už vôbec nebudem vyspaná, teraz sa to ešte akosi tak dá, aj keď som zase len unavená, nevyspatá, nervózna a s bolesťou hlavy. Jééj, myslela som, že aj ty šialíš z tými washi páskami či ako sa to volá, či nemám pravdu? Ja som sa na blogu už naozaj toľko krát prezradila tým vlastným menom, že som v prdelke, hah. Ale tak, ja to beriem pozitívne, pokiaľ nejde do tuhého, to tak asi každý, potom sme v zadočku ale, lala.
OdpovedaťOdstrániťVravím, mne škola rozplynula nejako tak pomaličky ale iste asi polovicu mojích snov. Ale byť naivné, to je asi naše - ženské, pretože myslím že je iba málo dievčat v našom veku, ktoré sú také, aké sú (to nedáva zmysel, chcela som napísať, že ktoré niesú naivné, yeep, to dáva väčší zmysel, nie?). Myslím, že s kamarátmi je poslednú dobu naozaj dosť veľký problém, nemôžeme nikoho nájsť a keď ho nájdeme a myslíme si, že je naozaj ten vysnený kamarát, tak to všetko padne a on nám zapichne dýku do chrbta, alebo oň ho nejako prídeme, tak to chodí.
Ver mi, že aj ja som si navrávala neustále, že to že mi niečo lájkne niečo znamená, potom, až ma začal totálne ignorovať, vonku ma nepozdravil, robil že ma nevidí a že ma nepozná, keď sa ho iný na mňa pýtali, tak zahováral, tak až potom som si uvedomila, že je zbytočné si robiť nádeje (good, black girl, teraz si ju moc nepovzbudila). Pre mňa je to najlepšie na celom svete - vypísať sa na blog, pretože to je úplne niečo iné, ako vypísať sa niekomu do chatu a on ťa len uteší s trápnymi dvoma slovami - bude vpohode. Nie, nebude, nikdy nebude hneď všetko v pohode, všetko potrebuje čas a rovnako aj toto, tak prečo to niektorí ľudia doprdele nepochopia?! Ja viem, že chcú pomôcť, ale keď zistíš pravdu, tak to bolí tri krát viac, ako keby Vám to vtedy narovinu vyhučali do tváre, naozaj.
Presne takto som to aj ja všetko prežívala, teraz už nie, už je to všetko minulosť a už na to naozaj nemyslím, čo je naozaj asi jediné pozitívum, ktoré som spravila a dokázala sama v mojom prázdnom a osamotenom živote, som na to naozaj hrdá, no dobre, občas si na neho spomeniem, ale už mi nič nerobí, keď idem okolo neho, pozdraví ma, už nemám motýle v bruchu, teraz si už naozaj môžem povedať, že mi robí dobre, že som na neho zabudla, práve toto som potrebovala celý ten čas!
Doprdele dievča! Kde tie blogerky sú?! Tvoje články sú najviac nedocennené, môžem úprimne povedať, že články máš dlhé ale majú pointu, dobre, pointu ani nie, ale majú niečo v sebe, niečo čo ťa núti čítať ďalej a ďalej, ten štýl písania a to všetko okolo toho. Niekedy prídem na blog, ktorý mi je naozaj na prvý pohľad nesympatický a vidím tam 50 komentárov pod článkom, dobre, chápem že sa všetkým ten blog asi nezdá nesympatický, ale doprdele, ty si zaslúžiš aspoň riadných 15 komentárov pod každým článkom, ver mi, že keby mám čas každý deň, tak Ti tu týmito sračkami komentujem každý deň a každý článok, yee. Mne toto leto neprišlo až také úžasné, ale máš pravdu, každé leto má svoj príbeh a viem, aké to je, keď si v kúpeloch a po mesiaci odtiaľ odchádzaš, od ľudí, ktorých už asi nikdy neuvidíš a oni Ti tak obrovsky chýbajú, zažijem to tento rok, naďaľší a ešte pár ročkov do mojej slávnej 18-tky (dovtedy mi kúpele hradí poistovňa zo zdravotných dôvodov).
meno zamaľuj v skicári, účinné, jednoduché a tvárime sa, že aj estetické (A) ha, a upokojila si ma, (možno som predsa len mamonár, fakt zlý mamonár), lebo ja neznášam takéto vyšilovanie a tak to vždy len prehltnem ako kyslú slinu a nepriznám sa k nej nikde, na blogu, v neexistujúcom denníku, v divných word dokumentoch na rôznych miestach v mojom počítači, proste nikde. a keď už niekedy niečo také spomeniem, cítim sa hlúpo, že sa každý zastaví a bude mať potrebu ma poklepkávať po pleci a vravieť, nech si cez to prejdem, že to nič nebolo (nebude) a nemalo by ma to tak brať. v takom prípade, ak by sa to teda fakt stalo, by som asi začala kričať, že neberiem. ale som rada, že ty hej, sčasti aspoň. je to zlé odo mňa, viem, ale už dávno si chcem prečítať nejaký článok tu u teba a naozaj sú dlhé a naozaj sa mi nechcelo, ale už sa mi asi naozaj bude chcieť lebo je to plynulé a pekné. a upokojujúce. no a sunrise a to od bmth a doctor... páči sa mi to tu a čakám na ďalšie morbídnosti, aj keď... zahrám to na dobrú dušu... hádam teda už nebudú v zmysle pre tvoje dobro :) a ešte čo sa môjho rozrastajúceho mamonárstva v tomto komente týka, páčil by sa mi nejaký článok, ktorý by ma uviedol do problematiky mien, skratiek a ich nepochopeniu z mojej strany, ak tu nejaký taký už je, upozorni ma, prosím (A)
OdpovedaťOdstrániťterhieAdisp_he Gary High https://wakelet.com/wake/czsY2xz3Eu51HSaNuMKmv
OdpovedaťOdstrániťcarsingwhisfi