Post title

"Where is sky?

Where is truth?

Where is hope?

Oh.

I think... They are, where I am.

Nowhere."

The Breand

Jeden úplne nepodstatný článok bez hlbších myšlienok:

Druhý článok za deň. Druhý journal za deň. Nechcem písať viackrát za deň journal. Vždy keď ho píšem druhýkrát, som smutnejšia.

Otázka| Nad čím premýšľaš?

Odpoveď| Nad tým, nad čím premýšľam.

Otázka| Nad čím NAOZAJ premýšľaš?

Odpoveď| Stále nad tým istým.

*trochu fun:

Otázka| A nad čím stále premýšľaš?*

Odpoveď| Nad Fotkou.

Nie je to tak, že by bol najdôležitejšia vec v mojom živote, ale kdesi tam v mojom vnútri je stále akási nádej. Nádej, že sa to všetko opraví.

Premýšľam nad ešte nejakým momentom s ním. Ale moja myseľ je prázdna. Možno som už všetky napísala.

Je jednoduchšie veci napísať. Som ako Ryan (Skeleton Creek), vážne! Mám taký pocit, že keď veci napíšem, tak sú zrazu iba slovami. Nie sú ozajstné. A naopak. Niekedy je to aj naopak. Slová sú čarovná vec, ale morbídna a deštruktívna. Viem, že tie momenty sú vo mne. Všetky tam vo vnútri sú. Ale skrývajú sa. Možno je to dobre. Ale chýbajú mi.

Zas. Tá.

Nostalgia.

In Greek... „nostalgia“ literally means... „the pain from an ould wound“

It is a twinge in your heart, far more powerful than memory alone.

Mad Man

Otázka| Čo cítiš?

Odpoveď| Neviem. Nikdy to neviem.

Prisahám, že nie vždy som tak smutná. To sa vám iba zdá. Niekedy som šťastná. Napríklad keď si predstavím, že na nasledujúce tri dni mám nejaké plány. Vždy sa teším na to, že mám nejaké plány, pretože väčšinou sedím doma na zadku. Je to o ničom práca – verte mi. Je to o tom, že... neviem. Neviem, prečo nevychádzam z domu. Možno sa mi to tu zdá lepšie. Bezpečnejšie. Asi to tak bude. Vonku je chaos, hluk a tma.

Babble: „Ja sa teším na všetko kde sú ľudia, ktorých poznám a mám ich rada.“

Ja: „Niekedy mám pocit, že ty ani nevieš byť niečo iné, než šťastná.“

Bubble: „Samozrejme, že viem aj niečo iné, ale snažím sa byť väčšinu času šťastná... inak by som sa zcvokla.“

Ja: „So be. Be happy!“

Otázka| Na čo myslíš aktuálne?

Odpoveď| Kto je tá zasraná ****** ** ***** **** (pozn. zapísať moment) ***** ***** **** ***** Tamarka?!

Kurva.

Kurva.

Upokoj sa.

Nenadávaj.

Kurva.

Je to niekto z jeho rodiny. Má jeho priezvisko.

V poriadku.

MÁ JEHO PRIEZVISKO!!!

Aj ja chcem jeho priezvisko. Vzali sa? Alebo sú spolu a ona si proste zmenila priezvisko, pretože ho tak miluje? A on ju má tiež neskutočne rád a miluje ju, tak mu to nevadí. A možno už kúpil prsteň. Proste sa spamätal a uvedomil si, že ja som pre neho tá pravá nikdy nebola. Možno už ani nevie, že existujem. Pravdepodobne to nevie.

Ok. Som paranoidná. Kto by to spravil?!

MÁ JEHO PRIEZVISKO!!!

CHCEM JEHO PRIEZVISKO!!!

Kurva.

Je to absurdné má 17. Zajtra 18.

Bude to niekto z jeho rodiny. Bude to v poriadku.

Má zajtra 18.

Má zajtra 18.

Má zajtra 18.

Má zajtra 18.

Prečo vidím rozmazane?

Aha. To sú slzy.

Prečo znovu počúvam metal? Prečo hrá tak potichu?! Srdce, počuješ to? Fotka, Can U Feel My Heart? It’s broken inside.

Ďalší z momentov, kt. bude lepšie zapísať:

Dívala sa na počítač. Nemohla čakať čo sa stane. Už o chvíľu to príde. Bude to trvať len pár sekúnd. Ucíti ale hneď. Odpisuje. Videla tie tri bodky, ktoré jej dávali jasné znamenie, že už píše.

„.....*********... neviem čo je to za nadávka ani som tie hviezdičky nepočítal.“ Došla správa. Usmiala sa na počítač. Do tej prázdnoty, ktorá postupne ľudstvu vymyje mozgy.

Začala ťukať do počítača.

„Vymýšľaš nové nadávky?“

„Áno. ***** ** ******* ******....“

Teraz.

Presne v tom momente sa to stalo. Srdce udrelo silnejšie. Hlasnejšie. Príjemnejšie. Citeľnejšie. Zamilovane.

Prepánajána. Čo sa to so mnou stalo? Prečo sa cítim ako ruina?

Otázka| Čo si to so mnou spravil?!

Ospravedlňujeme sa. Odpoveď na otázku: „Čo si to so mnou spravil?!“ v našej databáze nevieme nájsť. Obráťte sa na infocentrum, alebo to vzdajte.

Nemáme sa vzdávať a máme ísť za svojimi snami. Ale čo keď moje sny už tak celkom sny nie sú? Sú to len malé túžby zašepkané do vetra. A vietor nemôže predsa plniť túžby. On to nedokáže. Nie že by som mu neverila. Verím mu a dôverujem, pretože tu vždy bol, až na tých zkurvených pár smradľavo spotených dní v minulom lete, kedy ma opúšťal zas a znovu. Čo keď moje sny sú úplne o ničom a bezvýznamné na to, aby ich niekto spĺňal?

Otázka| Prečo snívaš, keď sa tvoje sny neplnia?

Odpoveď| Pretože sny sú nádej.

Nechcem len nádej! Chcem... Žiadam toho priveľa. Zas a znovu. Vždy keď poviem „chcem“ tak si toto opakujem. Žiadam priveľa. Žiadam priveľa. Žiadam priveľa. Je to všade naokolo mňa.

Je to znovu bláznivý sen. Ale je tam znovu. Tentokrát nie mŕtvola. Tam nadránom, keď si nepamätám svoj sen je tam jej záblesk. Nevidím jej do tváre. Len sedí na zemi v kúte izby a... sedí. To je všetko.

Nádeje je všade veľa. Je v každom z nás.

Má zajtra 18. Už musím prestať snívať. Ja zajtra budem znovu kecať nejaké blbosti do kamery a vyzerať zle. Je to tak vždy, keď mám byť v televízii. Nebýva to často, nemyslite si. A nechcem tam byť, ale žiť na tomto mieste, s rodinou, ktorú mám a v tomto čase proste činí byť v televízii byť povinnosťou. Ale má zajtra 18. 18. Zajtra bude plnoletý. Mala som to oslavovať s ním. Možno. Možno nie.

Nedokážem nad ním prestať premýšľať. Je to príliš zložité. Alebo je to iba príliš jednoduché?

Možno sa ešte niečo stane. Možno sa stane zázrak a on sa objaví pred dverami.

Prestaň mať nádeje, The Breand! Nemá to zmysel.

Musím mu povedať zbohom. Navždy. Nejak to dokázať.

If you are brave to say „goodbye“

life will reward you with a new

„HELLO“.

Paulo Coelho

Otázka| Zadajte otázku.