Me and demons of my soul.
Poslednú dobu sa ozývam často. Prečo? Ja neviem. Proste to tak je. Asi je to tak aj lepšie, než to dusiť v sebe.
Ja: "Ešte nie. Až o dve minúty."
Kajak: "Tak nič."
Otázka|Ako si strávila Silvestra?
Odpoveď|Tri metre od vytúženej náruče a úplne nečakane s žilami aj srdcom v tele. Len dušu som nechala doma s jej anjelmi a démonmi a zhasla som jej sviečku, nech je v tme.
Fotograf: Teraz ma viac cudzí ľudia podporujú.
Ja: Auch. To bolelo.
Otázka|Čo to znamená?
Odpoveď|Že kašlem na priateľov, žijem len v svojej izbe, snažiac sa z nej ujsť.
Zahnat démony,vysát fantómy. :) Ať je jen mile.
OdpovedaťOdstrániťsom rada, že píšeš. vždy ma poteší, keď uvidím od teba nový článok. lebo veľakrát sa cítim podobne ako ty. osamelá, opustená, presne ako si napísala v poslednej vete tohto článku. vyžeň démonov, nech zostanú len tí anjeli. you can do it. :))
OdpovedaťOdstrániťNemám chuť písať, aj cez to píšem, pretože chcem a cítim to tak, asi nemám usporiadené to, čo cítim, že? No každopádne čítam si tvoje články a chcem si okomentovať, ak to stihnem. Práve je už dosť neskoro a ja namiesto toho, aby som mala ísť spať zajtra do školy, tu sliedim a čítam články, komentujem ich a odbieham každú chvíľku na centrum a nič tam nenachádzam. Necítim sa sklamaná, aj keď možno niekde vo vnútri vlastne áno, sklamaná z toho, že som sa strašne prilepila k jednej osobe a teraz, keď nemôžem čítať jej slová, *môžem len jej staré slová, kt. aj tak sú stále slová a tak ich práve čítam*, tak sa cítim osamelá, opustená,.. Viečka mi klipkajú a viem, že cez školu nebudem mať čas, dookola písať a rozmýšľať nad tým, no v kúsku duše mi stále aj tak chýbaš. Nemôžem si pomôcť, je to len včera, čo si mi to napísala a ja to cítim ako večnosť. Nie, neodpisuj mi, ak je to len z ľútosti, ja si na tie pravdivé, úprimné a hlavne tvoje slová počkám, s radosťou. A keďže viem o tomto článku až moc, tak k nemu už nemám čo napísať a tak končím poslednú vetu, zatváram prázdné centrum a ukladám sa spať, mohla by som už, konečne.
OdpovedaťOdstrániť