I cannot find name for this poem

Nadýchla sa vzduchu a vrazila do neho svoje panenstvo,

roztrhla svoju pokorou a hanblivosť -

vymenila to všetko za radostne kyslé pivo,

ale nenašla už nikdy svoju radosť.

Stratil si azda odvahu pozrieť sa jej do očí?

Stratil si azda silu vrážať sa do nej?

Stratil si azda chuť bozkávať ju, keď kričí?

Stratil si azda svoju chladnosť túžiac po nej?

Nepôjde to, nikdy slová neutíchnu,

nikdy tvoju myseľ nič neutíši

a už nevymažeš z hlavy jej líniu

a jej radosť, keď vonku melanchólia prší.

Jediné čo ostáva je, 

obdarovať svoj život kyslým autizmom,

a nevšímať si, že vonku leje.

Zasadiť do záhrady nový strom

a prísť s novým úpadkom.