Odkaz školstvu
Študenti, ktorí skončili s čistými priemermi: I admire U.
Študenti sú ľudia - rovnako ako každý iný. Ani jeden z nich nie je monštrum a očakávať od neho, že sa na neho zmení je predsa neľudské. Lenže presne tým sa stávame.
1. Náš školský deň začína o ôsmej ráno a do tretej poobedia sme v neustálom strese (skúšania, písomiek, nestíhania, nepochopenia).
2. Ak chceme ten stres trochu zmierniť tým, že sa niečo naučíme, od tretej do jedenástej pracujeme na referátoch, domácich úlohách a nekonečnom množstve učiva, ktoré v konečnom dôsledku nikde nevyužijeme. Ale máme mať predsa všeobecný prehľad o všetkých prvkoch v tabuľke, každom svetovom autorovi, kvadratických rovniciach a pravdivých a nepravdivých výrokoch aj v dobe elektroniky a internetu, kde všetko môžeme nájsť.
3. Na záujmové činnosti niet času a ak by sme chceli nejaký mať, potrebujeme obetovať svoje dobré známky a riskovať psychickú ujmu zo slov učiteľa: "Mohol by si sa viac učiť a robiť si tie domáce úlohy."
4. Poviete, že veď predsa máme dosť prázdnin! Keď si to povedia všetci profesori a uložia nám kopy učiva, domácich úloh a prác, už žiadny ten voľný čas nezostáva.
5. Rodičia sa rozčuľujú, že máme zlé známky a nám je z toho zle a už viac sa nevládzeme naučiť. Akoby mozog rezignoval. Potrebuje oddych od stresu. Lenže on neustále útočí - veď zajtra píšeme tri písomky, z ktorých nemôže byť zlá známka a na dvoch hodinách bude profesor skúšať.
6. Tešíme sa z jedného dňa voľna. Z toho, že na ďalší deň sa nemusím toľko učiť a sadnem si s priateľmi do kaviarne. Chvíľu sa rozprávame a užívame si voľný čas, ale neustále myslíme na to, že niečo nie je v poriadku. Niečo sa musím naučiť. Niečo sa stane.
7. Niekto spomína to, že už dôchodok nebudem mať. Musím riešiť hľadanie si práce a výber povolania. Všetko v jednom ročníku. Po škole musím ísť ihneď pracovať. Hovorili ste, že mladosť bol zlatý vek. Pozeráme sa na fotky, ktoré nám ukazujú rodičia. Vyzerá to, že mali voľný čas a fakt to boli zlaté časy. My nerobíme nič, len sa učíme. Kvôli vysokej škole. Kvôli práci, ktorej je všade málo.
8. Nakoniec zistím, že ma aj tak nikde neprijmú. Pretože niet miesta. Dôchodok mať nebudem.
Stres. Celý život študenta sprevádza stres. Tak obrovský, že si neviem zvyknúť na to, že ho nezažívam. Keď sa všetko naučím a dostanem z písomky trojku, pretože profesor sa rozhodol dať na písomku niečo, čo ledva spomenul a jeho obrana je: "veď to ste si mali pozrieť niekde na internete. Domáce štúdium a nie len to na hodine. Máte predsa techniku!". Dá na písomku niečo, čo spomínal, keď sme v škole chýbali a jeho obrana je: "To si máte dobrať. Veď viete, že na písomku dávam aj takéto veci."
Profesori sú v ešte väčšom strese, pretože na nich tlačí ich rozpis. Musia stihnúť všetko. Je jedno ako amatérsky a rýchlo to s nami prejdú. Záleží na tom, aby to prebrali. Nejde o naše známky a o to, aby sme tomu rozumeli, ale aby sme to prebrali, pretože na nich tlačia zvrchu. Ak chcem niečo pochopiť, musím ísť na doučovanie poobede, lenže nemôžem, pretože zajtra píšem tie písomky a nestíham sa to naučiť.
Od štrnástich sa dopujem kávou, pretože sa do jednej rána musím učiť. Doktorka mi tvrdí, že ak čoskoro neprestanem, budem mať problémy so srdcom.
Niet divu, že niektorí začnú brať drogy a piť.
Nikdy nie som šťastnejšia, než keď ochoriem. Môžem spať. Je jedno ako ma čo bolí. Len som mimo zóny stresu. Horúčky sú vykúpenie - nič iné ma netrápi. To môžem rovno povedať, že umrieť bude vykúpenie.
"Máte cez víkend veľa času, tak sa naučte týchto 14 strán." Ďalší profesor: "Máte cez víkend čas, tak sa naučte týchto 17 strán." "Cez víkend máte čas, vypracujte si 4-stranový referát v angličtine na globálne otepľovanie." "Cez víkend máte čas, prečítajte si z knihy tých 20 strán a spoznámkujte si ich."
Žiadny čas odrazu nie je.
Hlavné je, že budeme mať ten všeobecný prehľad.
P.S.: Naozaj potrebujem vedieť, že to niekto vidí tak ako ja. Ak tam niekde si, čitateľ, a a k to vidíš rovnako alebo aj inak... daj mi vedieť.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Comment me