Despair - day 3

Ak ma raz prídeš navštíviť a ja tu už nebudem:
Neviem to pomenovať. Podľa mňa to nie je stav depresie. Ale smútok pretrváva kratšie. Viem to, pretože môj posledný výkrik zúfalstva bola moja sočka. Počuješ? Asi sú to isté stavy úzkosti, ktoré jedného dňa vyvrcholia.
Ale ahoj!
Trpím. Mohla by som ti to opísať. Lenže to by mohlo viesť k premýšľaniu.
Iba ti chcem povedať, že si to zapríčinil. Ty. Hej, ty. Vždy to začína u teba a potom sa to nabalí. Všetko sa pospája a ja sa stratím v tom, prečo to začalo.
Končím.

Komentáre

Obľúbené príspevky