Báseň - sk

Nepýtajte sa o čom je táto báseň. Viackrát je v nej spomenuté, že nemám tušenia. Proste som sa len pokúsila znovu písať básne. Nešlo mi to. Moje metafory a nonsensy zmizli. Ktosi ich ukradol. Pravdepodobne to bude niekto, komu som ukradla nejaký moment. Chcem svoje nonsensy späť.

Prinútil si ma krvácať

svoje srdce vyvracať.

Je to deštruktívne

celé tak katastrofálne.

Kdesi na to vzal odvahu?

Skadiaľ si sa objavil?

Bola som plná strachu –

a ty si ho prehĺbil.

O čom je táto naničhodná báseň?

A kde je jej rým?

Ako sa nazýva a prečo ju píšem?

Jej autor sa dá nazvať anonym.

Prinútil si ma nespať,

a nechal si ma vykrvácať.

Krvácam –

kvôli tebe.

Ešte stále

a neprestávam.

Krvácala som hviezdy,

tie na oblohe vyhasli.

Bez teba je svet prázdny –

chcem späť, čo sme mali.

Táto báseň nemá zmysel.

Je len zhlukom myšlienok.

Už som zabudla ako sa píšu básne –

mám bezrýmový spánok.

Píšem niečo o niečom.

Som anonymom.

Niečo, ktoviečo, má dôvod byť napísané -

aj keď je to málo pravdepodobné.

Na výpočet pravdepodobnosti

stálej tajomnosti

padla nádoba s atramentom

a tak je táto báseň o ničom.

Stratila som sa.

Kto nás dvoch rozdelil,

kto náš vzťah rozvrátil?

Kde zmizlo Slnko

a kde sú hviezdy?

Bol si nimi ty.

Moje Slnko a moje hviezdy...

Báseň o ničom je na svete.

Teraz už len počkať

kým bude prečítaná.