I am fucking mistake

London... Jedného dňa sa uvidíme.
Sľubujem

 Ach. Tento článok bude krátky. V podstate som toho veľa napísala v tom článku predošlom, ale ten nebol tak podstatný. Chcem napísať len o dvoch veciach - snáď sa nerozpíšem a nerozplačem. Ok, takže tá druhá vec sa odvíjala trochu od tej prvej, takže začnem horšou správou.

Facebook.

Fotka.

Ja: Ale skúsiť spať na schodoch môžeš. *Hva i helvete? Kde sme sa k tomuto dostali?!*

Ale prečo zelenina v záhradke?! Nehovorí sa kôl v plote? *hovorili sme niečo o osamelosti* (ale buď originálny- choď vlastnou cestou proti prúdu - to mi pripomína jednu kresťanskú repovú/hiphopovú skupinu... to je jedno)... *vážne často používam tri bodky*

Nepoužívaj to blbé slovné spojenie "stáva sa". Nestáva sa!!! Možno raz za 50 rokov sa to stáva tzn., že sa to nestáva. *Áno, hovoríme o viacerých veciach naraz a potom je v tom zmätok... a... vlastne už nehovoríme* Už mám tik v oku, keď toto vidím (alebo počujem) *myslí sa tým to: "stáva sa"*

That scares me. I want it back. *Spať to čo bolo...*

Fotka: BIG LIKE

Ehm. To je úplne 15 či je to zelenina alebo kôl. *Má pravdu... Mne proste často záleží na nepodstatných veciach. Som malicherná... Zlá vlastnosť*

No jo... to bola taká skupina.

A aké slovné spojenie mám používať???

Kľud, kvôli tomu nemusíš vybuchnúť. *K tomu, že to chcem späť sa nevyjadril. Iba k tomu blbému "stáva sa"*

Ja: Vždy som zmätená, ku ktorej časti ten big like posielaš.

Aj som ju počúvala. A potom sa mi rep zhnusil. Niekde mám aj celý ich album - ale kto vie, kde?!

Toto už neviem, ale je milión ďalších slovných spojení, kt. sa dajú používať.

Ok. Ale môžem. To je to *akože vybuchnúť*

Fotka: To je jedno. Hlavne, že tam je.

No že poraď aby som používal len vyvolené slovné spojenia. *Blížime sa k tomu, nebojte sa!*

So, then explode. If you can.

Ja: Dobre - nenapadá mi iná rada než: nepoužívaj slovné spojenia.

Ok. Toto nefunguje. *A potom smutný smajlík*

Fotka: Okay. 

Ja: Okay. *Proste som si nemohla pomôcť... Bolo to čisto ako TFIOS*

Ja: I hate you. Not really, but I hate you.

Pauza. Teraz sa pýtate prečo som to napísala. Ach... Najprv som si asi neuvedomila k čomu napísal to "Okay", ale vám je asi jasné, že k tým slovným spojeniam. Mne to jasné nebolo. Myslela som, že to napísal k tomu, že to nefunguje. No a potom som sa zamyslela ako to všetko ukončiť tak, aby ma už nič nebolelo. Pretože vždy keď sa mi niekto páči, príde nejaká moja kamoška a všetko zničí. Áno, je to dlhá história *a presne kvôli tomuto som sa pohádala s L*. A som strašne žiarlivá. A proste som sa asi bála. A potom som si uvedomila ako je strašne dokonalý *ok to som si uvedomila až dnes ráno, keď som nad tým premýšľala a hľadala výhovorku prečo som to napísala*... A aká ja som chybná. Nechcela som mu ublížiť. A nechcela som ho stratiť. Ale bolo predsa jasné, že sa rozídeme tak či tak *17 vs 14, neskutočné rozdiely, dva klamstvá z mojej strany (neuveriteľné, že len tak málo a tak malé akože som nevidela celé GOT a že som tú knihu nikdy nedočítala, ale aj to sú klamstvá, nie?!), strach že sa rozídeme a strach z toho, že si ublížime*, takže som to proste ukončila tak, aby to nebolelo potom ešte viac.

Tak je to teraz s nami.
Past: Me + he = 4ever
Present: Me + he = Nowhere

ÁNO - DOFRASA - SOM MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. MAGOR. *nikto to neprečítal všetko, všakže nie?! Ja som to tiež kopírovala*

 Prečo som to napísala a ako to vziať späť? Písala som to v noci, každý predsa vie, že čím je neskoršie tým väčšie hlúposti píšem. Čo teraz?! Povedal predsa, že si myslí, že som pre neho tá pravá. A ja MAGOR (101) som to takto pokazila. Vidíte, som chybná!!!

Fotka: Aha. To som nečakal. To bolo dosť na city.

Ja: Dofrasa! Ako to robíš?! Ako môžeš byť vždy tak pokojný a nepredvídateľný?! *čakala som totiž, že sa spýta prečo... A on to tak pokojne napísal... Žiadny city. Akoby mu to nevadilo. Všetko v poriadku.*

Fotka: Prečo nie? Nezosypem sa hneď zo všetkého... Život ide ďalej. So, no stress.

The Breand to videl/a 

Facebook.

Vypnúť.

Už sa neviem dočkáááť. Benátky,
čakajte na mňa. 

No stress. No stress. Stresujem. Chcem ho späť. Prečo som takú somarinu napísala? A pre istotu som mu už neodpísala. Aj tak neviem čo by som napísala. Proste je koniec. Ukončila som to. Ja magor (102). 

Ok - už som sa vyplakala. Už neplačem. Nestresujem. A nesedím neustále pri klavíri. Som v poriadku. Nič sa nedeje. 

Nevadilo mu to. Povedal, že som pre neho tá pravá *možno pravá* tak... tak... A jemu to vôbec nič nespravilo. Ja viem, vyzerá to akoby som chcela, aby mu to niečo spravilo. V skutočnosti som to napísala... prečo vlastne?! Aký som ja magor?! Prečo...?! Ale aj tak! Ako mu mohlo na mne záležať, keď mu toto bolo úplne jedno. 

Dosť, The Breand!!! Dosť! Všetko je ok.

No a od tohoto sa vyvíja sled udalostí. Takže deň potom (v nedeľu) *áno ten večer, čo som písala ten článok, že ma ľudia desia som mu to napísala* som hrala v kostole. A začali mi tiecž z očí. Našťastie to videla len 8ročná kamoška, ktorá mi hovorila kedy je posledný verš piesne. Ale mala som úplne rozmazané noty. Nevidel to ani otec pri oltári. Takže... na tom nezáleží.

Potrebovala som nad tým prestať myslieť, tak som sa neustále zamestnávala. Všetkým možným. Hrala som hry s rodinou, pozerala filmy *dnes pri žehlení som musela pozerať BBT... nemala som čo iné* a modlila sa. Veľa... Pár hodín! Upratovala a všetko možné. Dokonca som vytiahla rodinu na Herkulesa *čo mi pripomína ten projekt Bookshelf a že som dávno nič neprečítala... No time!* - čo bol totálny prepadák pre mňa, bez deja (ale mame sa páčil)*. No a dnes ma Bubble *moja verná budúca spolužiačka a úžasné dvojča* pozvala na pečenie palaciniek. 

Takže o zábavu postarané. Spoznám nových ľudí z KE a zistím kto v skutočnosti Bubble je *vážne dúfam, že to nie je nejaký facebookový úchylák, ale to by to mal všetko naozaj neskutočne premyslené*. Dúfajme, že to zajtra bude ok. 

Ak sa zajtra neozvem (jednou vetou aspoň) - zavolajte políciu! Ale to už nebudete musieť, rodičia ju už zavolajú. Ok, takže tento odstavec neberte na vedomie.

Ok a áno - blíži sa rok tomuto blogu a tiež desať komentárov. Teším sa! Aj z takej "malej popularity". Thank you all! :)

P.S.: Mám nejaké fotky na foťáku, ale nechce sa mi ich dávať do počítača, takže znovu fotky z weheartit.com