New chapter begins

Neviem si pomôcť. Každý môj dych odrazu znie šťastne. Proste som sa nechala naplniť vzdorom k smútku. Možno raz opadne a ja budem opäť raz naozaj smutná. Nechcem ale aby sa to stalo. Nechcem upadať do tých istých problémov a odierať sa o steny tejto kamennej šachty a tvoriť si na tele praskliny. 

Dajte mi čas a ja znovu budem myslieť normálne. Teraz sa chcem len tešiť. Z Hérosa. Z L. Z nových priateľstiev. Z Boha. Z rodiny. Akoby prvýkrát za život stál hneď vedľa mňa a nič mi nedokáže ublížiť, kým je On so mnou. Aj keď sa o to budú snažiť, mám sa čoho držať.

Milujte. Milujte nemilovateľných. Potrebujú to. 

P.S.: In love with 9th Decembers ;)