Plamienok

Malý plameň cestoval svetom.
Bol menší, než ostatné, ktoré videl.
Nebol obrovitánskym ohňom,
požierajúcim všetko čo mohol;
a nebol ani obdivovanou vatrou
vždy ľuďmi obklopenou.

Bol len malý plameň.
Na chvíľu svietil,
ale keby prišiel vánok
hneď by zhasol.

Prišiel na miesta plné ľudí,
čakal, že ho príjmu,
že v nich záujem vzbudí.
Čo sa stalo bolo nečakané.
Nikto si ho nevšimol.

A tak putoval radšej na prázdne miesta.
Horel v tichu hustých lesov
tam kde už ani vtáčik si nehvízda
a v tmavých jaskyniach
kde sa neodváži už ani strach.

Myslel si, že je príliš malý
na to aby zmohol také veci.
Myslel si, že je príliš slabý
na to aby bol potrebný k nejakej práci.
Myslel si, že nie je dobrý
pre ľudí tam vonku.
Myslel si, že nie je taký pekný
a že je na svojho života sklonku.

Nechal na seba kvapkať smrť
už sa nebál ničoho, ani jej.