Few namedays

Ja: Všetko najlepšie k tvojim minuloročným meninám. Pozrela som sa do kalendára a uvidela tvoje meno. A prišlo mi menej trápne blahoželať ti ku meninám, ktoré si mal pred rokom a dvoma dňami než k tým, ktoré si mal predvčerom. Verím, že som posledná, ktorá ti k minuloročným gratuluje.

Fotka: Ó, vďaka dvakrát, teda.

Otázka|Cítiš k nemu ešte niečo?

Odpoveď| Aj keď tvrdím Bateau, že áno, tak vôňa toho, o ktorom tvrdím, že do neho nie som, to všetko ničí. Oblaky sa zatiahli a ja viac nič necítim k jednej fotografii na facebooku, ktorá kamsi aj tak zmizla.

Ja: Legen... počkaj si... dárne meniny prajem. (Style Barney)

Héros: Ďa... nečakaj... kujem.

Otázka|Naozaj máš práve chuť plakať?

Odpoveď|Nie. Mám chuť najprv sa premiestniť v čase, dostať svoj bozk znovu a potom sa stále vracať dookola a dookola. Ignorovať to, že je koniec. Ignorovať to, že už sa nikdy k sebe nevrátime, že už nikdy nebudem cítiť to čo som cítila, že nikdy nebudú v mojom vesmíre žiadne hviezdy. Ignorovať to, že som sa v tme tohto prekliateho vesmíru, ktorý patrí len a len mne stratila. A zabudnúť. Zabudnúť každú jednu sekundu.

Ja: Ty si spevák? Prečo o tom neviem?

Fotka: Neviem. A prečo o tom ja neviem?

Ja: Možno si schyzofrenik. *Taký ten smejúci sa smajlík*

Fotka: A ty možno patríš na psychiatriu.

Ja: Prečo?

Fotka: Prečítaj si celú konverzáciu.

Otázka|Ako to, že ťa to teraz bolí viac než predtým?

Odpoveď|Prosím načítajte stránku neskôr, pokúsime sa nájsť odpoveď.

Načítané.

Odpoveď|Prepáčte, nenašli sme odpoveď. Vo všetkých vesmíroch nevieme žiadnu nájsť.

Otázka|Prečo?