Pictures of revolution

Status:

Ľudí nemôžeš zmeniť, jedine ich

inšpirovať zmenou samého seba.

Je čas niečo zmeniť. Je čas postaviť sa na vlastné nohy a spraviť niečo pre seba a pre tento svet. A zároveň pre druhých. Je to výzva sama o sebe, ktoré som hovorila, že vždy splním. Ale nie je to tak. Napríklad stále nadávam a používam odrody slova "ktorý", čo ničí umelecký výzor textu. Navyše ako si môžem plniť sny z postele v mojej izbe. Nedáva to žiadny zmysel. Možno je čas prestať sa báť. Ako som tvrdila, že sa nebojím... vlastne som len dobrá v predstieraní, že sa nebojím - ale to je predsa odvaha, nie? Predstieranie, že sa nebojíte - tak ako sa hviezdy tvária, že ich tá tma naokolo vôbec nedesí a ako kvety predstierajú, že nočný vietor je len spev anjelov.

Začala som si totiž uvedomovať, že rada čítam - naozaj rada čítam. Najmä napínavé knihy, plné romantiky a radosti (áno, priznávam... mám rada romantiku ako každé dievča), ale ak by som čítala knihu svojho života, zomrela by som od toho fádneho života. Príde mi smutné, že nijako nepracujem na tom, aby som ho zmenila. Asi som zvyknutá na môj status QUO o tom, že snívať život postačuje a netreba si plniť svoje sny, lenže očividne sny sa nezačnú plniť samé a z toho normálny človek začne trpieť depresiami a posadne ho smútok.

Takže: ahoj. Volám sa inak, než sa na tomto blogu prezentujem, ale som Madame Breand a trpím hypochondriou. To znamená, že som veľmi často doma a liečim sa z chorôb ale nie z toho, kde to všetko vzniká. Som už tretí týždeň doma s výnimkou včerajška, keď som sa ráno presvedčila a išla do školy, kde neskôr aj tak po mňa prišli rodičia. A bojím sa vonkajšieho sveta. 

Dnes to chcem všetko prepísať. Vymazať históriu a začať novú kapitolu. 

Čítala som si niektoré z mojich starých článkov a zistila som, že naozaj neustále iba snívam - snívam o Fotke a o Hérosovi. O tom, že zmením tento svet a niekedy píšem o tom, že si tvorím praskliny. Ale nevytvorila som žiadnu už dva mesiace, čo považujem za úspech. Jediný neúspech je, že som stále sama a že stále snívam o Hérosovi. Ten človek, ktorého nazývam tak poeticky je vlastne celkom opak hrdinu. Hrdina sa nebojí a ide si za svojím - zachraňuje svet a mení životy ľuďom. Tento Héros nerobí nič a zvyčajne sa sťažuje na to, že je stále sám a všetci jeho priatelia niekoho majú.

Každou ďalšou sekundou ubližujem sebe a iným. Z nejakého dôvodu ma aj Princess, aj Charlie a aj Bateau majú radi - čo nikdy nepochopím. Niekedy ale sama nerozumiem tomu, prečo mám rada ľudí, ktorých rada mám. Niekedy vlastne nerozumiem prečo mám rada niektoré veci.

1. Brunuh Ville

Je to vlastne obyčajná stredoveká soundtracková hudba, len ju nebudete počuť v žiadnom filme. Ale ja ju môžem počúvať celé dni a myslieť si, že je to okultistická hypnotizujúca hudba. Ale stále ju budem mať rada.

2. Hviezdy

Sú vzdialené a sú to len malé bodky na oblohe.

3. Organizovanie

Vlastne niekedy mám rada rutinu. Som rada, keď si veci naplánujem a môžem si ich odškrtávať zo zoznamu. 

4. Rozprávanie

Vždy sa pri ňom strápnim, ale neustále rozprávam. A preto ho asi mám podvedome rada, ale navonok ho nenávidím.

5. Dážď

Vždy ma pri sychravom počasí začne bolieť hlava a nemám rada blato. Ale na druhej strane mám rada bezdôvodne aj dážď.

6. Slovo "kurva"

Nepoužívam ho, pretože je to neslušné. Ale mám ho neskutočne rada - ak by som vstúpila do anonymného krúžku podivností, určite by som o sebe spomenula túto vec. Kurva, kurva, kurva, kurva... a robí mi to radosť písať to. Na druhej strane tie nadávky na p a tú druhú na k veľmi neobľubujem - prídu mi trápne a nechutné.

7. Héros

O tom som už hovorila, že nerozumiem prečo. Vlastne je to opak toho, čo mám na chalanoch rada - vlastne na ľuďoch. On nerozumie sarkazmu, je neciteľný a tak trochu strachopud. Má len zopár priateľov a rád vyjadruje svoje názory - samozrejme nie pred cudzími. A bojí sa ísť za svojimi snami - akoby ho desili tak, ako desia mňa.

8. Princess, Bateau, Taylor

Všetky tri sú odlišné a pri tom sú to ony. A netuším čo mám na nich rada.

A niečo z mojich fotiek, ktoré so  nafotila ešte v lete a nikto ich nevidel

Nemám vám aký príbeh zo života porozprávať. Jedine to, že vôbec nerozumiem chémii a biológia mi lezie krkom. A možno to, že ma irituje Tanja.

Dorastenec: ...

Tanja: Čože?!

Dorastenec: ...no xxxxx dedo vás videl, ako sa objímate a myslel si, že sa bozkávate.

Tanja: My? Ja som Hérosa neobjala dnes v živote. *čo je divné slovné spojenie*

A ja som tam stála a nič nespravila. Nič som nepovedala a to isté Héros. V takýchto chvíľach mlčím. 

Nemám vám čo viac povedať len to, že sa v pondelok postavím na nohy a pôjdem do školy. A budem kráčať cez búrky a nenechám sa zložiť, pretože sa chcem vzoprieť svojim vlastným nízkym očakávaniam.