Falling in love with gays
Jarné fotenie mi pripomína radosť a svadby. |
Nakoľko prázdne vnútro mám dnes? Vyliala som z neho všetku žlč a kyslosť a vyžmýkala z neho zbytky pocitov. Duša odtiekla niekde s nimi a zo srdca som zoškrabala chrasty, takže teraz je celé vnútro krvavé. Ale nikto ho nepríde zachrániť, pretože jeho prázdnota je koniec koncov dobrá. Je to lepšie ako milovať a byť šťastná a je to lepšie ako nenávidieť a trpieť.
Mnohým ľuďom pri slovnom spojení "stredná škola" napadnú iné: "zlaté časy", "ružový život", "zábava", "everything allowed". Práve taký život má každý môj spolužiak a väčšina ľudí v mojom veku. Sú s niekým vo vzťahu, užívajú si a pravdepodobne budú na svoju strednú školu spomínať v dobrom a budú mať z nej plno historiek. Už teraz sú všetci plný historiek a príbehov.
A čo ja? Mám cudzie momenty a nie vlastné. Možno som nimi natoľko preplnená, že tie vlastné nemám kam dať. Mám vymyslené príbehy a historky, ktoré som kedysi písala. A som doslova posadnutá metaforami, ktorým málokto rozumie a každý si myslí, že je to umenie, v ktorom majú hľadať rôzne významy a robiť ich rozbor. Ale pri tom keď poviem odumierajúci kvet ako moja duša, má to len presne ten istý význam, aký toto metaforické prirovnanie má. Nič, v čom by ste mali hľadať niečo ďalšie a nič, nad čím by ste mali hodiny premýšľať a lúštiť zmysel.
Niekedy mám zo svojich metafor pocit, že sú to len zvláštne pospájané slová, ktoré ma v danú chvíľu napadli.
Keby sme všetci ľudia hovorili iba metaforami, aké by boli naše rozhovory? Konečne by boli plnohodnotné a pamätihodné. Konečne by každé slovo mohlo rozkvitnúť ako kvet keď nemá prísun vody a slnka. Konečne by moja duša mohla prechádzať temnými chodbami s myšlienkou na kalendárne dni.
Tie poľné kytice z ktorých v noci vyliezajú pavúky, ktoré ráno zalejete na čaj. |
Pozerala som Troya Sivana a zistila som, že je gay. A začala som shipovať Troyler. Pripadám si trochu divná *najmä keď poslednú dobu používam slovo "shipovať" tak často*. Pozerám yaoi1 *také to slušné, aj keď to sa málokde nájde*, môj obľúbený youtoube pár sú gayovia, Nah, prečo ma to tak zaujíma?
Prednedávnom som zaliala dva pavúky vriacou vodou. Zistila som, že jeden z nich je nesmrteľný a ten druhý bol mŕtvy skôr, než som ho zaliala. Tak či tak ma to na celý deň priviedlo do zúfalého strachu. V noci som nemohla spať a tak som ju strávila srdcervúcim objímaním *nespisovné slovo* a premýšľaním o Fotke. Spomínala som na tie nočné prechádzky s jeho bundou, keď si ma tisol k sebe a rozprával o tom, aké to je byť opitý. A ja som nerozprávala nič len počúvala čo hovorí a snažila sa prísť na nejakú vtipnú historku z môjho života zisťujúc, že moje historky sú plné odumretej prázdnoty *ani ona v nich už žiť nechce*.
Premýšľam, či chcem viesť "ružový" alebo "šedý" život. Ten, kde ma budú všetci vidieť a hovoriť, že si užívam a budem mať plno priateľov. Alebo ten, keď budem počúvať príbehy ostatných, obliekať sa do nevýrazných farieb a držať jazyk za zubami? A tiež premýšľam, či sa nedá žiť oba naraz? Pretože ak áno, tak môj život je šedý odtieň ružovej.
A váš? Aký je váš život? - Ružový/Šedý?
P.S. Mám pocit, že moje články nemajú hlavu a pätu a sú len súvislým tokom myšlienok.
Napísala Madame Breand 3. mája 2015 o 8:40
1 - anime na tému homosexualita chlapcov (často sa vyskytujú erotické scény a zvrhlosti) *Yaoi - Chlapec + Chlapec; Yuri - Dievča + Dievča*
Odumřetá prázdnota je taky zábavná. :)
OdpovedaťOdstrániť