People are so damn. Why not be different? †

Pozor! Ak ste tento článok už čítali, je aktualizovaný!
A Fine Frenzy - Almost Lover (cover)

Why I should love?
I can close my eyes and imagine
dragons with fire in their eyes.
And that dragons will save this world.
So I should to imagine dragons.
The Breand

Povedala som si, že je akurátny čas sa ozvať. Aby som vás uviedla do obrazu: začínala som tento článok písať v utorok, štvrtok, včera a dnes tiež. Takže toto je už môj piaty pokus konečne zo seba niečo vydolovať. Je desať hodín večer – nič veľké neočakávajte.

Skôr, než tak úplne začnem písať mojou dušou taká menšia orientácia v menách *nebola tu, nikdy! Nikdy to nikto nečítal, nikdy nebol problém*. Keďže nemôžem hovoriť pravé mená, tak... proste v skratke kto, čo a prečo to tak je máte napísané v celom článku, ktorý si musíte otvoriť. Ak by ste chceli vedieť, ani ja v tom už nemám prehľad, tak si to už zapisujem. 

Dobre a teraz pokračujme. Zabralo mi to dvadsať minúť.

Až na to, že do mojej triedy vôbec nezapadám sa cítim úplne dobre. Dobre klamem. Často klamem. Akosi som to tušila, ale neviem prečo som potom pokračovala tak, ako som pokračovala. Bolo mi to predsa jasné, či nie? Že akosi nezapadám do tohto sveta. Nie že by som bola úplne mimo, ale nuž... som. A neklamem.

Moja nová trieda pozostáva z ľudí, medzi ktorých nikdy nezapadnem, pretože som v skutočnosti úplne odlišná. Nikto nie je ani len z kúska podobný na mňa a tak si nemôžem s nikým sadnúť. Nechcem toho veľa. Chcem len kohosi na rozprávanie. Niekoho, kto ma objíme a povie... niečo. Čokoľvek. Slovo. Nezmysel. Môj život je plný nezmyslov, jeden naviac by mi nevadil.

Takže čo sa stalo? Viete, že vždy som taká morbídne pesimistická na blogu, takže nie je novinka, že to vidím takto čierno, ALE v skutočnosti som optimista. Nemyslite si, že nie. Aj Héros mi to dneska potvrdil, keď som povedala, že jediná vec, kvôli ktorej by som sa sama so sebou kamarátila by bol optimizmus, pretože nič iné dobré na mne nie je. Vidíte to každý, či nie? Som divná, egocentrická *znie to lepšie než egoistická a je to takmer to isté*, nezhovorčivá, ukecaná... tak kto by sa so mnou kamarátil? Nevadí, samotári majú tiež život. Možno ťažší, ale ja predsa prežijem všetko.

They are in love. Fuck the war!

Thomas Pynchon

Ok. Dnes tu bol preslávený *meno, meno, meno...* Anatomik. Vy ho nepoznáte, v živote som ho nespomenula, ale keďže to je bývalý bff Fotky, tak som o ňom dosť počula a v podstate som ho poznala aj trochu predtým. Je to fajn človek, kým som sa nerozprávala s Fotkou. Nie že by mal niečo proti nemu, ale očividne a ušičujne ho poznal lepšie než ja.

Na ďalší deň
Nedokončila som myšlienku. Kto vie prečo? Možno som znovu zavrela oči a na chvíľu sa nad ním zamyslela a keď som nad ním prestala premýšľať, zrazu bol čas ísť spať. Nestáva sa mi to často, ale mohlo sa stať. Taká malá chvíľa, keď som v prítomnosti zmizla a existovala som len v minulosti a čiernobielej fantázii.
Dobre. Proste tu bol Anatomik. A ja neviem prečo. Proste viem, že tú knihu potrebujem aj keď je s ním tak strašne spojená a prepletená, akoby spolu tvorili náramok priateľstva, ktorý mi ktosi ukradol. A tak aspoň tú jednu šnúrku chcem. Chcem vedieť o čom je tá kniha, ktorú mi mal požičať, ale nikdy sme sa k tomu nedostali. A tak mi ju pošle Anatomik. Cez email. Teda, verím v to!
Neviem čo všetko som spomenula. Takže aj sa opakujem, je mi to ľúto.

Bola to sekunda. Naozaj. Najprv tam tie esemesky boli. Videla som len poslednú a vedela som, že sú to naše staré správy, ktoré rozvibrovali moje srdce a snažili sa ho dostať ku zblázneniu. A potom som nechtiac niečo klikla a zrazu tam tie esemesky neboli. Je jasné, že som na to reagovala úplne zúfalo, akoby som bola úplne šialená a pripravená na psychiatriu. Najprv som ostala iba tak čumieť na mobil, akoby som na seba akurát stiahla horúcu polievku z okna a nevedela som čo robiť. Potom som začínala postupne cítiť bolesť. Neprišla naraz. Najprv iba v podobe nedôvery a nevery. Začala som mobil reštartovať, kontrolovať všetky správy. A keď mi konečne došlo, že tam už ani jedna neostala, že už nemám ani jeho číslo, tak priezračné diamanty v tekutom skupenstve začali tvoriť potôčiky na mojej tvári. Viete, že to bolí, keď sa vám tie diamanty ešte v pevnom skupenstve snažia pretlačiť okolo očí a pomaly vytláčajú aj vaše očné buľvy?
A teraz späť ku škole. Má začať nový život. Má, ale ja mám pocit, že som tak zaneprázdnená rozmýšľaním nad tým, čo bolo v minulosti, že nemôžem mať nový život. V skutočnosti ešte stále žijem v tom, čo bolo a nedovoľujem realite vyjadriť sa. Nie! Mala by som sa učiť, ale znovu prokrastinujem.
Natoľko prokrastinujem, že nepotrebujem tento svet, len Doctora Who. Ba ani nečítam, nepíšem... Nerobím nič iné, len pozerám Doctora Who a chvíľami sa vytrácam z tohoto sveta do minulosti. Alebo to robím najčastejšie. Najčastejšie sa z ničoho nič objavujem v minulosti. A vždy v tej chvíli, keď som v jeho náručí. Zastavujem čas a existujem len tam a presne v ten moment.
Nechcem žiť tento život bez neho. Ale tak... som ešte malé decko, tak prečo by to mala byť pravá láska? Akoby to mohla byť pravá láska? Všetky lásky sú teraz neexistujúce. V budúcnosti sa možno nejaká tá pravá láska objaví. Dovtedy budem milovať. Milovať tento svet.
Ya, ja viem, že postupne skracujem články, ale vážne... o čom by ste čítali? O Doctorovi Who?

So please, let me be free from you.

Secondhand Serenade

Aktualizácia:
Nemám rada čokoládu. Myslím to vážne. A už vôbec nemám rada tie čokoládové guličky, od ktorých sa mi lepia celé ústa. Prečo? Pretože viem, že z nich budem mať vyrážky a oni sú tak sakra úžasné, že sa to bez nich nedá ani prežiť.
Prešla som pár blogov a... vykašľala sa na komentovanie. Oni ma za to raz odstrelia - už to vidím.
Takže ja a Héros. Môj Héros. Ten, ktorý sa nedá nijak pomenovať, pretože nikdy nebol v ničom taký charakteristický. Vždy to bol proste on. Ten, do ktorého sa každé dievča zamilovalo, pretože je milý a pekný. Ale nie je to Fotka. Takže moje srdce sa nechce rozbúchať pre Hérosa. Vždy bije len meno Fotky a ja sa len pýtam, kedy bude biť normálne: bum-bum-bum? Ak nikdy, tak by mi to mohlo nejako oznámiť, aby som sa psychicky pripravila na dlhý život s uboleným srdcom a prokrastináciou.
Je to tu znovu, ja viem. Tá prapradivná láska, ktorú neviem upokojiť žiadnym spôsobom, pretože divoká láska je voľná a ja nedokážem ľudí milovať pod pravidlami. Proste ľudí milujem! A bojím sa ich. Je jeden jediný človek na tejto planéte, ktorého som sa nebála a aj tak som ho poslala do čerta z neviemakého dôvodu. Nikdy to nepochopím, ale možno to tak malo byť. Ja neviem! Ale bolí to. Zlomila som svoje vlastné srdce a tak to pracuje, keď existujeme. Lámeme vlastné srdcia zlými rozhodnutiami.
Zajtra ma čaká škola a ja viem, že by som sa mohla na tie vstupné písomky niečo učiť, ale v zmysle pre vlastné dobro som sa rozhodla znovu aktualizovať tento článok. Pretože som to potrebovala. V skratke napísať, že si neviem pomôcť a neustále na neho myslím, aj keď necítim nič. Nemilujem ho! Moje pocity sa vytratili, ale aj tak cítim podivnú túžbu po tých pocitoch zármutku, ktoré tu boli, pretože niekoho milovať je naozaj krásny pocit. O pár dní tu pribudne ďalší článok o tom, ako veľmi ho milujem, pretože... čo ja viem? Možno sa niekde zjaví, ale teraz - v tento krátky okamih - ho nemilujem. Mala by som si túto krátku chvíľu mieru v mojom srdci vychutnať, ale... nie je to ono! Som prázdna.  Bez tej úplne naničhodnej a hriešne žiadostivej lásky som o ničom.
Zajtra ráno o šiestej si sadnem do autobusu a budem nad ním premýšľať. Proste sa budem dívať von oknom a premýšľať nad Fotkou. A možno trochu nad Hérosom. Nikde tam nebude M, OPKČP, AT, D... Nikde žiadny s veľkým písmom. Budú tam len tí dvaja. A potom nastúpi Ježko a ja budem už premýšľať len nad tým, o čom sa budeme rozprávať, aké to je medzi ňou a jej ex a o tom, že sa mi chce spať. Ale tých dvadsať minút nekľudného premýšľania nad Fotkou tam bude.

I'm scared to get close and I hate being alone.

I long for that feeling to not feel at all.

The higher I get, the lower I'll sink.

I can't drown my demons, they know how to swim.

Bring Me The Horizon

Chýba mi stará škola a všetci okolo mňa majú v očiach to ich: "Ja som ti to hovoril/a." Pretože naozaj mi to všetci hovorili, že moja terajšia škola je blud. Okrem Tanji. Tanja je úžasná! Vždy je taká a je to môj vzor. Je strašne milá a prívetivá. 

Otázka|S ktorými tromi slávnymi osobnosťami - živými či mŕtvymi - by si šla na obed?

Odpoveď| S Shakespearom, pretože videl bolesť lásky, keď všetci romantici videli len jej nádheru. S Vincentom Van Goghom, pretože celý svoj život bol neuznávaný, ale aj tak sa nevzdával a maľoval pre svoje potešenie bez toho, aby si robil hlavu z toho, čo si o tom myslia ostatní. S Madame Tussaud, pretože je to žena, ktorá bola dokonale silná a mocná a dokázala si zariadiť vlastný život sama a aj keď ju jej manžel podviedol a zničil, vybudovala svoje vlastne srdcové impérium a žila ďalej úplne bezproblémov.

Mládež, detská besiedka, kostol, dorast s Hérosom. 

Chcem niečo napísať. Niečo, čo by dávalo zmysel. Moje články sa vám zdajú dobré, to nepochopím, ale ďakujem. Vždy som vďačná! Ale ako môže moju prácu niekto oceniť, keď ja si o nej myslím, že v skutočnosti žiadny zmysel nemá, že vôbec nejako pracujem. Aj tak predsa zomriem a všetko čo som kedy spravila zmizne. Žiadna večná báseň, ktorá sa bude niesť ničotou, keď zrazu nastane koniec všetkého neexistuje a ani ju nenapíšem. Ak áno, tak... tak potom budem niečo sama pre seba znamenať.

Ale mám sa rada. Nevravím že nie.

Héros vždy hovorí do môjho života. Neviem ako to robí, ale dostal sa ku téme, že by sme mali zanechať svoje staré zlozvyky. Mala by som tie praskliny zanechať a žiadne nové nevytvárať. Zakázať stránke Psycho† pridávať príspevky na wall, aby som nevidela tú zručnú bolesť tohto zničeného sveta a nedívať sa na žiletku ako na nádherný nôž, ktorý aj tak nespraví poriadny zárez. Nemám veľa jaziev. Niečo cez 50.

Žite! Všetko bude v poriadku. A ja sa zas ozvem. Ak nie, tak... tak neviem. 

Chcem vedieť, či mi už Anatomik poslal Anatómiu hriechu. Mal mi ju dať Fotka. Nikdy mi ju nedal.

The past is a liar, the future a whore.

Bring Me The Horizon

- The Breand|Nenájdený žiadny pocit. Navštívte infocentrum, alebo to skúste neskôr.

1.      D – moja bff, keď som mala 4-6 rokov potom prišla Š a Bee a nejak sme sa rozišli.

2.      Pán A – jeden chalan z mojej bývalej triedy, kt. si ma páčil. Nepodstatné!

3.      Pán Z – brat Fotky *viz. nižšie*, ktorý sa mi páčil prvý a len tak z nenazdania sa objavil raz na mládeži aj s Fotkou.

4.      On/Šofér/Héros – chalan z našej mládeže, kt. je vážne úžasný *aktuálne Héros*

5.      M – moja exvečná láska, ktorá trvala osem rokov

6.      Kathy – jedna učiteľka, s ktorou vediem besiedku. Nepodstatné!

7.      L – moja exbff, s ktorou sme si dosť ubližovali. Vzájomne... predtým som si to nepriznávala.

8.      Š – moja bestie, ktorá je verná, aj keď už nie tak veľmi, pretože na seba nemáme čas. Poznáme sa od troch a je sesternicou M

9.      JJ – frajer, nefrajer, frajer, nefrajer... L

10.  Fotka – preslávená láska môjho terajšieho života

11.  AT – jeden potmavší človek, kt. sa mi z nejakého divného dôvodu páčil. O ňom bývali zväčša secrety. Nepodstatné!

12.  Sarah – bývala spolužiačka. Nepodstatné!

13.  Le – sesternica Š a sestra M. Úžasná kamoška. Vážne!

14.  J – bývalý spolužiak. Nepodtsatné!

15.  Garfield – človek, kt. som naozaj nenávidela z akéhosi dôvodu, kt. nikomu nie je známy. Nepodstatné!

16.  Babble – moja terajšia spolužiačka

17.  Lilo – bff Bubble. Nepodstatné!

18.  Malá – moja bývalá spolužiačka, kt. išla so mnou na terajšiu školu, ale sme v inej triede. Nepodstatné!

19.  Vysoká – moja bývalá spolužiačka, kt. išla so mnou na terajšiu školu, ale sme v inej triede. Nepodstatné!

20.  Nekrofyl – bývalý spolužiak. Nepodstatné!

21.  Z – bestie, verná, dokonalá

22.  Fotograf – kt. som spoznala na internete a je fakt dobrý a nedocenený. Nepodstatné!

23.  Mestoznámy – exfrajer L. Nepodstatné!

24.  Bee – bff D. Nepodstatné!

25.  Gesti – bff D. Nepodstatné!

26.  Box žena – kamarátka, ktorá chodila na box. Nepodstatné!

27.  Tanja – úplne úžasná mládežníčka, kt. je stále pri každom

28.  OPKČP – jeden z mojich bývalých. Nepodstatné!
29. Ježko - jedno fantastické dievča, kt. poznám a sme dobré kamošky... každé ráno a poobedie spolu cestujeme autobusom.