Nedokončený článok č.1

Zatváram oči pred neexistujúcimi pádmi a pretrvávajúcimi ťažkosťami. 

• Neskutočne ma bolí palec. Dvíhala som sa zo zeme.
• Už len krátkych a nedostačujúcich 8 dní do prijímačiek.
• Moje fotky nedávajú zmysel. 
• Môj otec ničí moje poslanie zbierať momenty.
• Som paranoidná, náladová a neskutočne sedimentálna.
• Počúvam pesničky, ktoré by sa mohli stať skutočnosťou. Ale nestanú.
• Snívam o ňom, aj keď viem, že to nemá zmysel a že by som nemala.  

Snívam o veciach, ktoré sa nestanú, pretože sú to proste filmy, ktoré si tvorím len vďaka televízii tzv. televízne sny. Sny ako mať najlepšieho kamoša (nie kamošku), s ktorým by sme si neustále písali SMS. Al. sny ako mať kamošov, s ktorými budeme mať totálne šialené fotky. Ale nič z toho sa nesplní. Takéto sny sa plnia len iným ľuďom.

Presne. Som pesimistická.
Niekto by mi mal zatrhnúť zamilovávať sa. Len tak! Kvôli každej jednej samovražednej predstave a myšlienke. Niekto by mal vziať moje často ľahko ovplyvniteľné pocity a vymeniť ich za kamenné a neochvejné. Chcem byť taká.

Tóny hlúpych melódii, ktoré doznievajú, aby utíšili moje srdce:

Maroon 45: She will be loved;