47%

Je druhý školský týždeň a ja som už chorá. Haha! A to som si vravela, že už toho začnem vymeškávať menej. Som fááákticky úžasná. Ale tak čo – aspoň mám čas na čítanie Tigrej plavby. Muhahaha!

Nedávno som tú knihu ukazovala Š a ona sa tak smutne zadívala: „Pekné motto.“

Ja: „Čo?!“

Š:„To: Je večnosť príliš dlhá doba na čakanie na pravú lásku.“

Ja: „Aha. To hej!“

Š: „Je! Je veľmi dlhá!“

A je to pravda! Je to strašne dlhá doba. Ale možno keby som mala čakať večnosť pre niekoho, koho milujem, tak by som to aj spravila, pretože by som za toho človeka dala čokoľvek. Čakala by som! Čakala by som večnosť.

 

Otec: „Si druhá žena, ktorú najviac milujem.“ (Komické, ale nazval ma ženou)

Ja: „A kto je prvá?“ (Až potom mi to došlo)

Otec: „Moja manželka.“ (Teda, až teraz.)

Ja: „A čo tvoja mama?“

Otec: „Tá je až tretia. V živote to tak má byť. Na prvom mieste tvoj životný partner, potom deti a až na treťom mieste rodičia.“

Ja: „Tak aj ja mám na prvom mieste svojho životného partnera, ktorého som ešte nestretla a vôbec ho nepoznám. A na druhom svoje deti, ktoré ešte neexistujú.“ (Ja viem, v prítomnosti niekoho staršieho sa správam často ako priblbá!)

Takže ostáva mi len čakať. Čakať na niekoho, kto bude na prvom mieste. Na prvom mieste z ľudí, ktorých milujem.

Otec: „V dnešnej dobe je 47% ľudí samých.“

Ja: „47%?“

Otec: „Áno. Buď príliš dlho čakali, alebo sa nechceli vziať.“

47%? Čo keď medzi ne patrím aj ja? Čo keď ja som jedna z tých 47%? Veď tu vravím o čakaní na pravú lásku. Vravím tu o večnosti. Sakra! Ostanem možno navždy sama. Takže – vitaj samota, znovu sa stretávame a vyzerá to tak, že spolu ostaneme navždy. A možnože samota je môj budúci životný partner. Budem pani Samotová (znie to divne – už vyšilujem). Aaaa! A to ja som chodila už v 10 s jedným chalanom. To ja som vystriedala za mesiac 3 chalanov. To ja som chodila s 18 ročným, keď som mala 12. To ja som bola tá, ktorú každý balil – ale len na internete. Takže, patrím medzi 47%, alebo nie?

 Zápisky z 9.9.

5. min zo zlomkov aj teória

Hláška dňa: kečup a horčica

INF – malý zošit

CHE – 560 môže byť aj starý

WE HATE CHEMISTRY AND MATHS

I hate M I miss M I don’t need M I hate M I miss M I don’t need M

VUM – malý linajkovaný 2Xa3

Zatiahnuté okná -> ničia oči

Ja viem, na prvý pohľad sú to totálne blbosti. Na druhý tiež a na tretí tiež. Tak čo je sakra na tom tak zaujímavé? Haha! To, že som sa JA (áno milý drahý, JA – úplne NEobyčajná a a divná The Breand) ocitla v tom známom románovom milostnom trojuholníku. Ja, AT a M. A pri tom AT so mnou nehovorí a nemám najmenšie potuchy čo je medzi nami. M... u toho nikdy neviem na čom som a tiež už so mnou veľmi nehovorí – no keď hovorí, tak hovorí o AT. Ak chce ukojiť svoju žiarlivosť – tak budiš – ale mňa to už prestáva baviť. Mám už paranoidné predstavy.

A Š mi vôbec nepomáha. Teda, zbožňujem ju (je to predsa moja bff), ale nemusí furt kecať o AT. Ja viem, je do neho zabuchnutá a 7 rokov som kecala furt o M. Mala by som ju počúvať. Mala by som byť dobrou kamoškou. Ale keď... AT je tak strašný!!! Vo všetkom. V úplne všetkom! Od DKSZI som ho videla len dvakrát. Raz keď bol na klube či na čom, a raz keď som sa vracala zo školy.

Ja: „Pozdravuje ťa Š.“

On: „Furt len ona?“

Ja: „A kto iný – čo ťa mám pozdraviť ja?“ (Hey, blbá otázka. Ja viem! Ale fakt – kto iný ho má asi tak pozdravovať?)

On: „Hej.“ (On povedal, že áno! Že ho mám pozdravovať aj JA! Aj JA!)

Ja: „Tak fajn – pozdravujem ťa!“ (Som debil!)

On: Úsmev. „Ďakujem!“

Ja: „A ty nič? Neodzdravíš sa?“ (Som hlupák, hlupák, blázon!)

On: „Nie!“ (smrk!)

Ale je to pravda! Pamätám si to od.... minulého štvrtku. Asi! Mám to v hlave od slova do slova. Asi som sa totálne zbláznila. Ale ono je to stále strašne divné. Úplne divné! Mala som tak strašne zmiešané pocity, ako asi nikdy. Tak strašne ho chcem a vzájomne nechcem. Som divná! Strašne divné! Mali by ma poslať do ústavu.

Ja: „Nepáči sa mi AT!“

Š: „Ale páči!“

Ja: „Ty vieš, že sa mi páči len M.“

Š: „A AT.“

Ja: „A tebe ujo H.“

Rehot.

Haha! Fajn, budem to popierať pred ostatnými stále. Budem stále vravieť, že mi na AT ani v najmenšom nezáleží a budem sa stále od neho držať ďalej, pretože viem, že za ním čaká strašne dlhá fronta. Nemá to zmysel. Ale nemôžem za to, že vždy sa postavím do tej najdlhšej rady – presne tak ako u M. Ako môžem očakávať, že z tých sto dievčat si vyberie mňa – mňa! Dievča, ktoré je pomaly pomalšie ako želatína, neustále pozerá do počítača a má po tvári samé bodky – či už to sú jazvy, vyrážky alebo uhry. Ja som pravdepodobne jedna z tých posledných. Jedna z tých posledných, ktorým povedal, že sa mu páčia. Už dokonca ani jeho sestra nenapíše na fb. Som tá posledná!

Posledná....

...ktorá by mohla zaujímať AT a M

...ktorú by mohli prijať na SSUŠF

...ktorá by mohla dať 800 pod 15 min.

...ktorá by sa mohla dostať do futbalového družstva

...ktorá by mohla byť cool

A je toho ešte strašne veľa. Pobabrala som si život no!

A bola som na rally. Teda, ak viete čo to je. Š má dom na fakt suprovom mieste a tak sme mohli všetko sledovať. Teda všetko nie, ale také to najhlavnejšie. A celkom to ušlo. Aj tak bol najlepší starý Béreš. Haha! Veľmi sa v tom nevyznám, ale bolo super! Heh!

L: „Bude to čosi s ním.“

Ja: „Jasné, že to bude čosi s ním.“

L: „Na čo sa to začína?“

Ja: „Na M a končí na A.“

A nakoniec moje heslo uhádla. Teda, samozrejme, že je to niečo s ním. Je to úplne jasné! Záleží mi na ňom tak, že si dávam heslá s ním. Haha! Proste som The Best! Bola to Mentoska. Kto nevie – nepochopí! Haha!

A ak ste si všimli, zainteresovala som sem strašne veľa priamej reči. A to len z dôvodu, že tých rozhovorov bolo strašne veľa. Dôkaz, že nesedím doma. Haha! 

Usoplená The Breand

Tigria plavba (Colleen Houcková) – 3. časť Tigrej ságy od vydavateľstva CooBoo. Z anglického originálu Tiger’s Voyage, 2011. „Nebezpečenstvo. Zlomené srdce. Voľba. Je večnosť príliš dlhá doba na čakanie na pravú lásku?“