Dokonalá lovestory

"Milujem svet!"

Neviem. Dnes nebol deň, ktorý by znamenal pre človeka niečo dôležité a niečo, na čo nikdy nezabudne. Viem, že sa rodičia snažia nám aspoň jeden taký deň vytvoriť a ísť niekde s nami, pretože sú prázdniny. Okrem toho, že mám v hlave Payphone, tak je všetko stále rovnaké. Akoby sa dni ani nemenili. Stará rutina. Už mi je aj jedno, že AT existuje. Ale to si môžem povedať, keď ho uvidím a nebude mi záležať na jeho existencii. Môžem sa o to pokúsiť dnes o siedmej. Len tak!

A vidíte, J Je 18:48

Neskôr:

Je 19. Júla 2013 a 21:02 hod. Blbne mi internet a nechce sa načítať. PS a AT mali prísť o siedmej (nie, nie len tak kvôli mne, ale kvôli mame) a do teraz neprišli. Pýtate sa prečo? Pravdepodobne zabudli. Ale tak to je úplne jedno! 

AT furt všade cítim. Má takú identickú vôňu.

Neskôr: (vyrušila ma mama pod dôležitým rozhovorom)

21:19. Tak čo? Zistila som, že neprišli kvôli tomu, že sa pohádali. Chúďatá. Najlepší priatelia a pohádali sa. Kvôli tomu nechcú chodiť. Mama sa ma prišla spýtať, či o tom niečo neviem. A bojí sa, že sa pohádali kvôli mne. Ale ja o tom vážne pochybujem. Prečo by sa ktosi hádal kvôli mne? Nie! Nie je to tak a mama si to vymyslela. Neverím! (Aj keď možno chcem aby to tak bolo, ale proste to tak byť nemôže.)

Ešte neskôr: (L som musela zreferovať celý príbeh)

22:03 Proste dokonalá lovestory.  Lepšia už asi ani nie je. A z bratovej izby počuť iba to jeho: hahaha! Má tu kamoša, takže hrôza. Našťastie zajtra idem (znovu) ku Š. Aspoň nebudem musieť sama tvrdnúť doma. Snáď na tých dvoch konečne zabudnem. Aj keď... Moja bff o všetkom vie a zabuchla sa do AT, takže o ňom furt hovorí. Teoreticky a vlastne aj prakticky na to nezabudnem! Možno niekedy v budúcnosti. O dva týždne, keď sa zjaví M. Už sa ukľudňujem chalanom, do ktorého som 6 rokov a on do mňa tiež a stále sme si to nepovedali do očí. Super! M už teraz bude iba ten, ktorý ma bude upokojovať, aby som nemyslela na tých dvoch. Prosím, len to nie!

A teraz mi hrá Alexander Rybak. Omg! Už som sa zbláznila. Volajte psychiatriu. Vidíte, musím vám niekde dať číslo, aby ste vedeli kam volať. Haha! Pretože som už v úplne poslednom štádiu bláznovsta. Lepím si tie mená z Cocacoly na stôl. Ešte stále nie som blázon?

Mala by som prestať rozmýšľať všeobecne o chalanoch. Neviem, furt ma to ťahá o nich rozmýšľať. Oni sú taká neodmysliteľná súčasť môjho mozgu.

Dnes sme boli na kupku. To som nevravela! A bola tam nuda. Ale čo? Aspoň som netvrdla doma. V PV aquaparku. Majú tam hrozne málo bazénov. Ale čo sa dalo čakať. Asi päť dnu natesnané na sebe. Nič viac, nič menej. A dva tobogány. To v Bešeňovej majú lepšie a to je len také malé mestečko. Oproti PV? Úbohé.

Ale čo tu budem porovnávať kúpaliská? Som unavená ako kôň.

Dočítala som: The Declaration. Neviem, vola to fajn kniha. A teraz čítam Aljašku. Aj tá ujde, len na mňa je to príliš... ero? Necháme tak! 

Chce sa mi spáááť?

A teraz sa pýtate prečo nejdem? Pretože viem, že ešte chcem niečo napísať a za nič na svete neviem čo. Keď vypnem počítač a dojde mi to, tak sa otrieskam o stenu. Tak ešte rozmýšľam.

Milujem svet! A keď to vravím tak to myslím doslovne. (Lenže ja to píšem) Nechám všetko tak a proste sa niečím zamestnám. Budem sa snažiť byť stále zamestnaná, len aby som na neho nemyslela. Lenže ja ho proste z ničoho nič zacítim. Tú jeho vôňu! Ja z neho raz zošaliem. Prosím, nech sa mi o ňom nesníva. Prosím, prosím, prosím!

Tak nič! Gutten nacht

Ospalý kôň s menom: The Breand