One big lie to second big lie

Som ešte stále taký klamár? No... ja sa v tých klamstvách nevyznám. Akurát chodím s Alešom, ktorý mimochodom bol (nebol) v divadle, kde sme s Lul boli. Aleš neexistuje! Ani Kika a ani Paťo. No to je teraz absolútne jedno. Nie, nie je mi to jedno. Mám z toho zlý pocit, čo som ešte nikdy nemala. Postupne sa ten zlý pocit zhoršuje a zhoršuje. Ale čo ja môžem za to, že toľko klamem? Kedy to začalo a ako? To si už nepamätám - alebo áno? Mrs Sharon by sa proste nehorázne rada vrátila do dôb, kedy to začalo. A ak by sa to dalo, tak by som svoju bývalému ja poradila, nech neklame. A rozhodne aj všetkým okolo, pretože keď raz začnete klamať, tak s tým neprestanete. No a ja sa teraz môžem snažiť byť úprimná, ale klamem aj mojim BFF. No je to normálne? A potom mám depky, že ich strácam - kto by sa divil?

Ako sa z toho vymotať? Asi by som si mala napísať list, ako ho ktosi napísal aj Jenny. No tentoraz o ňom budem vedieť a tiež budem vedieť, kto mi ho poslal. Chcem byť super dievča so super... A ja viem čím? Možno sa len snažím byť fajn a cool a tým sa snažím zakryť tú zbabelosť a naivitu vo mne. Tak ako Johnny - je cool aby zakryl to, že v hlave nič nemá. Ale to je akurát teraz tak trochu jedno. Prečo by som sa mala zaoberal Johnnym?

Lul má Jarada a ten existuje. Monica má Daniela. Obe majú viditeľný dôvod, že ich frajeri existujú. Skôr či neskôr niekto zistí, že som toľko klamala. Je to len otázka času.

Otázka času?

"Lož má krátke nohy."

OMG, v niektorých kapitolách môjho života by som bola rada, keby to naozaj platilo. Smola! Neplatí.